...whatever...

Nous n’avons pas seulement des armes. Mais le diable marche avec nous.

Indonezia, part 3 - este zopar malickosti

Na Bali je velmi vela psov a maciek. Hlavne psov. Zaujimave na nich je to, ze takmer vobec nestekaju, len sa tak ponevieraju po ulici a zivaju.

Vacsinu dna, ked je teplo, bez pohnutia lezia na zemi a tvaria sa ako zdochliny. Ani sa nehnu, clovek ich moze prekrocit a oni ani len usami nestrihnu. Len plytky pohyb hrudnika naznacuje,ze su este nazive.

V Ubude sme videli krasnu macku. Tiez takto lezala uprostred chodnika, packy natiahnute, jazycek polovystrceny z papulky.

Ale ked sme ju prekrocili, tak sme zistili, ze je uz spolovice zozrana cervami.


*************************************



Na plazi, kam som chodil surfovat, lezali styri Svedky. Sef surfovej skoly Ulku povedal, ze tam prisli pred mesiacom a odvtedy tam kazdy den cely den lezia. (ale neboli zozrane cervami)

Ked som prisiel na plaz, tak tam lezali tiez a vsetky sa opalovali hore bez. Vdaka intenzivnemu opalovaniu uz nadobudli farbu, ktora nebola ludska.

Vsetky uz boli oranzove. Ako styri mrkvy, leziace na plazi.

Potom prisli dalsi dvaja Svedi a medzi recou sme sa dozvedeli, ze mrkvy maju zlu povest. Vraj vzdy vecer po opalovani chodia na diskoteku a balia chlapov hlava nehlava a basically they just fuck around.

Na tych dvoch sa ale ocividne neuslo.



**************************************

Surfovat som najskor velmi nechcel, lebo sa mi to zdalo ako plane vyuzitie casu. Zmysluplnejsie sa mi zdalo chodit po ostrove a spoznavat nezname zakutia.

Jeden den som mi ale nevysiel program, tak som sa doobeda len tak ponevieral po meste a isiel som na obed s babami. A ked sme tam uz tak sedeli a kvakali, rozhodol som sa, ze to popoludni predsa len skusim.

Najskor som dostal len bodysurf, to je taka useknuta doska, na ktorej sa nestoji, ale lezi. Hned sa mi podarilo chytit par dobrych vln, tak sa moj trener rozhodol, ze som hned zrely na velky surf.

Poctivo sa musim priznat, ze viac ako pat sekund sa mi nikdy nepodarilo na doske udrzat, ale aj tak to stalo za to.

Lahnut na dosku, ked sa blizi vlna zacat padlovat rukami, potom na kolena a rychlo na nohy a uz to fici... yeah... od rana do vecera by som to robil.

Ako pamiatku som si odniesol pooskierane kolena a presilene plecia, ktore ma boleli celou cestou domov.


**************************************


Aj obycajne pozeranie na oblohu ma svoje caro. Vsetky tie male a velke vozy tam nie su a cela obloha vyzera omnoho prazdnejsie ako ta severna.

Ale aspon omnoho lepsie vynikne pas hviezd, ktory ide stredom oblohy.

A maju Juzny kriz.

Ukazoval som ho Svedom z plaze a oni o tom vobec nevedeli. Najskor hladali Velky voz a ked som im ukazal Juzny kriz s tym, ze ho ma Australia na vlajke, tak mi neverili. Potom sa ukazalo, ze si pomylili australsku vlajku s Union Jackom.

posted by: AIF at 10:50 | link | comments (1) |
na ceste

Indonezia, part 2 - male nepodstatnosti

Taman Ayun je velky kralovsky chram. V podstate chram chramov, lebo jednotlive budovy v nom sluzia ako zastupcovia na ploche pre vsetky ostatne balijske chramy. (akoze ked polozim obetu pred tu pagodu v Taman Ayune, je to to iste, ako keby som ju polozil pred ten originalny chram)

Taman Ayun je hlucny chram, lebo tam strasne hucia cikady. Nas sprievodca sa pytal, ze ci vieme co to je. Zevraj je to velka delikatesa, obrovska lahodka. Spytal som sa ho, ako to chuti.

Vraj podobne ako kobylky.



****************************

Stretol som aj Cechov. Teda, nevidel som ich. Ale isiel som okolo jedneho obchodu a zvnutra som pocul:

"Ty vole, tady je to levnyyyy"


*****************************

Na Jave som si kupil fukatko. Domorodec ma s nim otravoval od chvile, ked som vystupil z autobusu az do chvile, kym som do neho zase nastupil. Asi hodinu. Cely cas kracal popri mne a snazil sa mi ho predat.

Fukatko je asi meter a pol dlha duta bambusova trubka, vyzdobena miestnymi motivmi. Do nej sa vkladaju sipky s kovovymi hrotmi, ktore sa nasledne vyfukuju vysokou rychlostou do pomerne slusnej vzdialenosti.

Zacali sme na sestdesiatich dolaroch, nakoniec som ho kupil za pat. Co znamena, ze ma pravdepodobne hodnotu tak dva.

So zabalenym fukatkom v autobuse som si uvedomil, ze ideme na letisko a ja mam len prirucnu batozinu.

Fukatko. Sipky s kovovymi hrotmi. Bezpecnostna prehliadka.

Ano, nakoniec to nejako prehliadli a ja som si to vzal do lietadla.


*******************************

Miestni mali hnedi ludia su velmi otravni. V Kute clovek neprejde desat metrov bez toho, aby sa mu nesnazili nieco predat. Cez den suveniry, v noci "marijuana? cocaine? girl? very cheap".

A su dost agresivni. Chytaju za ruku a tahaju do obchodov. Akykolvek naznak zaujmu je samovrazda.

Jedine, co funguje, je stary dobry kolonialny pristup. Mali hnedi ludia su vzduch a treba ich uplne prehliadat. Su neviditelni, neexistuju. Ziadny ocny kontakt, ziadne slova. To zabera.


*******************************

Ale zato niektore domorodkyne vyzeraju chrumkavo. Dve take za mnou cele uchichotane prisli a musel som sa s nimi fotit pred pamatnikom v Legiane. Najskor s jednou a potom s druhou.

A v Prambanane som sa musel odfotit s celymi dvoma rodinami.

Freak show alebo nieco take.


*******************************

Na vylete po ostrove bol s nami taky divny Nemec. Jochen zo Stuttgartu. Taky tichy. Uz dva roky nerobi nic.

Po strednej skole vypytal od rodicov peniaze a odvtedy sa tula po svete. Vyse roka bol v Australii, kde dva mesiace robil traktoristu na farme, ale inak nerobi vraj nic.

Ze dlho spi a pozera vela telku. Teraz prisiel na Bali, lebo Oz ho uz nudila, tak ide domov a cestou sa stavil.

Opytali sme sa ho, ci s nami pojde na veceru. Vraj nie, lebo chce pozerat telku.

Ulku, min svenska kompis, potom vyhlasila, ze typek bude urcite gay. Ze po veceroch chodi po gaybaroch a nechce sa k tomu priznat.


********************************

Zmena hotela bola kruta. Grand Hyatt bol zase raz luxus nad luxus, ale potom som sa musel prestahovat. Predsa len, platit 200 dolarov a 30 dolarov za noc je trochu rozdiel.

Prvym zlym znamenim bolo, ze taxikar nevedel, kde to je. Slovinec Damjan, ktory so mnou isiel v taxiku sa nemohol dosmiat.

Hotel som si nasiel systemom natukat stranku hotelsbali, zavriet oci a tuknut prstom.

Na internetovej stranke to vyzeralo celkom fajn.

Potom taxikar po chvili bludenia zabocil do uzuckej osarpanej ulicky, ktorej koniec nebolo ani vidno. Ale zato bolo citit moc a podobne divne pachy, co v tropickom teple nie je prave najprijemnejsie.

Mne sa to zdalo hned divne, ked v rezervacnom formulari bola otazka na to, kolko mam rokov. Najskor som myslel, ze tam zabijaju turistov a predavaju ich oblicky, preto potrebuju vek.

Ale nakoniec sa to ukazalo byt celkom v pohode hotel.

Vystupil som z taxika, tam bol bazen a pri nom sa opalovali tri Aussies hore bez.

posted by: AIF at 21:29 | link | comments (2) |
na ceste

Indonezia, part 1 - najdolezitejsie zistenie

Preliezol som vsetky dostupne budhisticke chramy.

Dotkol som sa prsta Budhu v Borobudure.

Preliezol som takmer vsetky najdolezitejsie hinduisticke chramy na Bali.

A na konci som dospel k osvieteniu.

Zistil som, co je zmysel zivota.

Vlna. A surf.

posted by: AIF at 13:24 | link | comments (2) |
na ceste

Singapur 2

tak zase domov. Hodina cakania, desat hodin letu, hodina behu, hodina letu.

Nechcem.

To mam akoze zase zacat chodit do prace?

Myslim, ze vsetko predam a prestahujem sa tam, odkial som prisiel. Byvat budem v chalupke z bananovych listov, jest budem vsetko to ovocie a v krcmach maju wireless net zadarmo, takze no problemo.

posted by: AIF at 16:06 | link | comments (2) |
na ceste

Zdes

je tu strasne teplo a vlhko a ja musim byt v obleku :-( ale batozina dosla v poriadku.

Najlepsie je, ze su tu vsetci z minulych razov, tak sa nemusim velmi zoznamovat :-)

posted by: AIF at 06:14 | link | comments |
na ceste

Nothing to lose

Mam noveho Childa :-D

Frankfurt aj Vieden zlyhali, ale vsetko napravil Singapur. Inak fajn letisko, aj net zadarmo tu maju :-D

Dufam, ze sa mi nestratila po ceste zase batozina ako byva dobrym zvykom, lebo vsetky lietadla doteraz meskali.

posted by: AIF at 13:03 | link | comments (2) |
na ceste

Dovolenka

Som unaveny.  Idem sa pokusit o zotavenie. Ak postiham vsetky lietadla, tak na chvilu zmenim vzduch. Preco mam stale taky blby itinerar s tesnymi prestupmi?

Sampai jumpa lagi.

posted by: AIF at 15:32 | link | comments (1) |
na ceste

Lekcia indonezstiny

Selamat pagi!

Nechty na nohe starsieho brata mojho dedka su stuhnute. =

Kuku-kuku kaki kakak kakekku kaku kaku.

Veta pre kazdodenne pouzitie :-D

posted by: AIF at 13:06 | link | comments |
drobnuostky

Agent Red

film s Dolphom Lundgrenom (yeeeah) a nazvom Agent Red.

dialog:

dostojnik: Uz jste nekdy slyseli o Rudem agentovi?

Lundgren: To zni jak nazev velmi spatneho akcneho filmu.

posted by: AIF at 00:02 | link | comments (2) |
whatsofuckingever

An der Donau

: kedze dnes je ten den ked su v Bratislave pamiatky a take tie veci zadarmo, tak sme z BA odisli.

Cielom bol Hainburg a aby to nebolo len take samoucelne, mala padnut aj prva zahranicna geocache.

V Hainburgu sme hned na zaciatku zabludili pri hladani parkovacieho miesta (lebo sofer bol najmudrejsi a myslel si, ze trafi len na zaklade letmeho pohladu na googlemaps este v BA). Samozrejme ze som netrafil, ale zato som nasiel nadherne parkovisko na brehu Dunaja.

Geokesa bola takzvana multi, na jej odhalenie bolo treba prejst 9 zastavok a poriesit jednoduche ulohy, pricom na konci vyjdu suradnice kese.

Samozrejme ze na stage 1 bolo krasne parkovisko. Ked sme sa dostali na stage 3, tak sme zistili, ze sme par metrov od auta, tak sme vlastne chodili hore dole po tej istej trase.

Potom nam dosli baterky v GPS, co je pri multinach obzvlast pekne.

Kedze gepeso sa nabija v aute, vyviezli sme sa pekne na kopec nad Hainburgom. Okrem toho, ze odtial vidno  mestsku dedinu a je tam tabula urazenych karpatskych Nemcov, tak tam boli aj preteky modelovych vetronov.

Flo prisla na princip - vetron vypustili a pilot ho zo zeme vysielackou riadil pomedzi radiobranky, ked lietadielko preslo brankou, radiobranka pipla a meral sa cas, za ktory prejde urcitu vzdialenost.

Vedla nas sedeli nejaki Cesi, co vsetko komentovali.

No to me poser, ty vole.

Jo panorama, to ja mam rad, se kocham.

Gepeso sa nam nabilo a tak sme mohli dokoncit hladanie. Presli sme celym Hainburgom a stihli sme aj zmoknut, aby to nebolo take jednotvarne.

Samozrejme, ze vysledne suradnice nas poslali naspat na kopec. Odchovani slovenskymi mikrokeskami sme len zirali na to, ako vyzera tato rakuska. Ze ha-ha-ha :-D

Toto je pribeh bez pointy, aby som vykazal na blogu zase nejaku aktivitu.

posted by: AIF at 20:23 | link | comments |
whatsofuckingever

Template by motime.com  &  AIF  |   image credit: www.havanaclub.cz