start your own blog now!
 
Read other blogs...

...whatever...

Nous n’avons pas seulement des armes. Mais le diable marche avec nous.

A I F blog

Nocny stolik

Stephenson: Quicksilver

Ratadlo

z neba spadlo *loading* ziab




Profile for AIF
Monday, 30 July 2007
Tesim sa

konecne v praci ocenili moje zasluhy a dali mi novy pocitac.

Otvorili sa mi tak necakane obzory a nove moznosti.

Okrem toho, ze na nastartovanie cakam 20 sekund namiesto 10 minut, som dnes cely den pocuval hudbu z YouTube.

Zacal som Rachmaninovom, presiel som cez Rimskeho Korsakova, chvilu som sa vratil k Boleru a finale dna zavrsujem grandioznym Wagnerom.

Ten comp mi mali dat skor.

posted by: AIF at 21:08 | link | comments (3) |
whatsofuckingever

Saturday, 28 July 2007
Ljuskrona

pomaly to tu zacina vyzerat ako v Urob si sam.

Prestala mi svietit stropna ziarovka (namiesto lustra mam uz asi 6 rokov idylicke droty trciace zo stropu, na ktorych konci sa hompalaju nejake kovove veci, umele veci a osamotena ziarovka).

Vymenil som ziarovku a nic. Pritom inde ta ziarovka fungovala.

Vymontoval som ju a strcil do objimky skusacku. Stava bola.

Hm.

Po dvoch veceroch skusania (to je blbe robit take veci, ked je tma) som sa k tomu dokopal dnes znova, za denneho svetla.

Zavolal som my old man, opat som sa stal mudrejsim a pustil som sa do toho.

Stava tam bola preto, lebo bol prepaleny drot, ale obcas sa dotykal tam, kde mal.

Cele som to musel vycistit, lebo bol pripeceny k objimke. A este som tie droty rovno aj poskracoval, nech su rovnako dlhe a vycistil som celu tu instalaciu.

Dospel som k dvom zaverom:

1) odizolator, ktory je sucastou mojho kufrika s naradim je dost na figu

2) asi si budem musiet kupit stropnu lampu. Hoci visiaca ziarovka na drotoch ma svoje caro, dat tam nove veci bude asi bezpecnejsie.

posted by: AIF at 14:41 | link | comments |
drobnuostky

Saturday, 21 July 2007
Master of the Wrench

Asi pred mesiacom (mozno dvoma) mi zacal kvapkat v kuchyni vodovod.

Voda nekvapkala odtial, odkial zvycajne kvapkava, ale pekne z tej skrutky na zaciatku faucetu (ako sa to kua povie po slovensky?)

Najskor som chcel len vymenit tesnenie. Ta zachytna matica ale je 26 a taky velky kluc som doma nemal. Kupovat sa mi ho velmi nechcelo, lebo novy stoji asi 700 korun.

Skusal som to obidvoma hasakmi, ktore mam doma, ale bezvysledne.

Tak som sa rozhodol, ze vymenim celu bateriu, ta stara uz aj tak bola stara a nemoderna a nehodila sa do mnou vynovenej kuchyne (to vtedy, ked som zacal s umyvanim riadu a skoncil s dlazdickovanim a obnovovanim linky)

Tu treba podotknut, ze kazda cinnost, spojena s vodou v mojej kuchyni, je zaroven spojena s dost zasadnym problemom.

Ventily v stupacke totiz nefunguju, resp. funguju na pol plynu.

Aj ked su v polohe zatvorene-a-kurva-hasakom-dotiahnute, aj tak voda tecie cicerkom.

Stara bateria mi to nijako neulahcovala. Zatial co tie moderne su spojene s pritokom vody hadickami, tato mala normalne kovove rurky.

Tie boli zahnute do obluka a ich konce, asi 3 cm boli zasunute do pritokovej trubky a dotiahnute maticou. V preklade, nedalo sa urobit napriklad to, ze vytiahnut rurku studenej vody a potom teplej, oboje museli von naraz, hrubou silou, kedze chromovu trubku clovek neohne ako hadicku. To vsetko za striekania vody.

Dalsi problem. Kedze stara bateria bola nestandardna, zodpovedala tomu aj uprava pritokovych trubok.

Obycajne je vodovodna trubka polpalcova, zatial co hadice od baterie su 3/8". Riesi sa to kadejakymi medziventilmi a filtrami.

Lenze: pri starej baterii filter nebol, preto bola do tej 1/2" trubky narvana redukcia 1/2" - 3/8". Skusal som to povolit, ale neslo a nechcel som vyrvat zo steny celu trubku.

Rozhodol som sa, ze necham redukciu redukciou a medzi bateriu a vodovodnu trubku fuknem este gulovy ventil s motylikom, ktory bude sluzit ako druhy uzaver vody.

Kedze vodovodne trubky byvaju 1/2", vsade mali len polpalcove ventily, pripade ventily 1/2" s redukciou na 3/8".

Zohnat gulovy ventil s motylikom 3/8" - 3/8" vonkajsi/vnutorny po troch tyzdnoch hladania uz vyzeralo ako nesplnitelna uloha. Obehal som asi 10 zeleziarstiev / instalaterskych obchodov / baumax / hornbach a nic.

Az vcera.

Zohnal som.

Dnes som sa pustil do prace, vybaveny hasakom a teflonovou paskou.

1) zavriet vodu v stupacke

2) nastavit misku a povolit obe skrutky starej baterie

3) utriet podlahu, kedze z 3/4 plna miska sa mi prevrhla

4) vyrvat staru bateriu (sup, sup, sup, to vsetko strasne rychlo, lebo stale tiekla voda)

5) nasadit nove ventily, aspon provizorne.

6) netecie...  fuuuu... vydychat, vymontovat sifon

6a) snazit sa nedogrcat, z odpadovej trubky isiel strasny smrad, ktory som musel dychat az do skoncenia prace

7) narovnat sa a popukat chrbat (az do tohto momentu som bol cely skrceny v priborniku, ci ako sa ta skrinka vola, citil som sa ako hadi muz

8) odsunut celu linku nabok.

9) vymontovat ventily po jednom, omotat zavit teflonovou paskou, nasadit tesnenia a utiahnut (za tecenia vody).

10) odchod do mesta kupit novu bateriu

11) tym, ze kovove rurky starej baterie nedrzali vodovodne trubky, tie klesli nizsie. Hadice, prilozene k novej baterii, nedociahli.

12) odchod do baumaxu, zakupenie 2ks mechanicky vodny filter + kolienko, aby bola nizsia z trubok vyssie.

13) teflon, tesnenie, hasak, teflon, tesnenie, hasak, teflon, tesnenie, hasak, teflon, tesnenie, hasak

14) navrat linky do povodneho stavu, nasadenie hadic na filtre, zasunutie linky, napojenie odpadu

15) skuska studena voda... netecie ani kvapka

16) skuska tepla voda - zasah sprskou teplej spinavej smradlavej vody priamo do ksichtu.

17) vymontovanie hadice, ocistenie zavitu, teflon, nasadenie hadice

18) skuska tepla voda... netecie ani kvapka

19) skuska baterie... coool, takto som si to predstavoval

20) upecenie pizze a uz kua nerobim nic minimalne do zajtra

posted by: AIF at 17:54 | link | comments (6) |
whatsofuckingever

Hm, smola

Kupil som si pocitacovu hru. Skvela Tesko edicia, za 150.

Full Spectrum Warrior: Ten Hammers. (pozor na zvuk)

Cely tyzden som ju mal zabalenu na stole a nechaval som si ju na vikend.

Teraz som ju nainstaloval a nejde.

Podporuje hafo grafickych kariet, v podstate takmer vsetky, okrem tej mojej.

Teraz neviem, ci si mam kvoli hre za 150 kupit novu graficku kartu, alebo si necham zajst chut. Ta hra totiz vyzera dobre.

Ale zase, naco mi bude nova grafika, ked ta stara je viac nez v pohode, az na to ze nejde tato krepost.

Mam Nvidia GeForce 4 MX 440. Hra podporuje vsetky GeForce okrem radu MX :-) Tiez by tym kartam mohli davat aj nejake normalne nazvy, kto si to ma pamatat, ked si v tesku kupuje hry?

posted by: AIF at 00:25 | link | comments |
whatsofuckingever

Thursday, 12 July 2007
Vyrocie

4. juna 2006 som si zapalil svoju doteraz poslednu cigaretu.

4. juna 2007 som si to zabudol pripomenut.

12. jula 2007 si to pripominam.

posted by: AIF at 23:24 | link | comments (4) |
drobnuostky

Monday, 09 July 2007
Volanie divociny

Clovek by si myslel, ze v tomto veku by uz niekto mal mat rozum. A figu borovu.

Ked raz pride volanie divociny, tak s tym nedokazem nic urobit. Sedim, civim, snivam. A nadavam, ze som nesiel, ked mi to napadlo prvy raz, peknych par rokov dozadu.

Teraz som stary a tucny a uz prilis vrasteny do systemu.

Okrem toho je to samozrejme blbost, lebo a) z toho, co viem, tam chcu sami nedospeli magori b) pat rokov je pat rokov c) aj tak by ma tam nikdy nezobrali

Ale niekde vnutri z toho mam taky sladkokysly pocit.

Tak zase nic.

Tak pozeram smerom k Aubagne, lebo tam je asi jedina sanca a snivam.

Ved ono to zase prejde, tak ako vzdy. A zase budem fanusik USMC a LE schovam niekam dozadu, do komorky, az kym zase nepride to volanie :-)

(Aj tak za to moze ten Afganistan)

a ked uz mam tie truchlive chvilky:

posted by: AIF at 01:16 | link | comments (11) |
whatsofuckingever

Thursday, 05 July 2007
AIF Goes To War - part 10

Hotel, v ktorom sme byvali, vyzeral zvonka dost nenapadne. Zastrceny v malej ulicke, velka brana, natreta len zakladovkou a pred nou chlapik s kalasnikovom.

Vnutri to uz bolo lepsie. Okrem dvoch chlapikov s kalasnikovmi tu bola velka zahrada s malymi stromcekami, po lavej strane dvojposchodova dlha zastavba izieb, po pravej strane dve budovy, ktore ako sa neskor ukazalo, boli restauracie.

Vsetko bolo v rozrobenom stave - bud neomietnute, alebo inak rozpracovane. Neviem ci islo o znamy trik, podla ktoreho sa dan z nehnutelnosti plati len za dokoncenu stavbu alebo pre iny dovod, kazdopadne, cely cas sa tam pracovalo.

Izby boli male, ale utulne - kazda mala vlastnu klimatizacnu jednotku, vlastny televizor a vlastny satelitny tanier.

Z priblizne 700 programov v ponuke bolo asi 50 normalnych, zvysok boli nekonecne vysielania typu: "Zavolaj mi do klubu"

Vacsina z nich bola dost graphic, takze bolo celkom divne sledovat v krajine, ktora dala svetu burky a Taliban, nahe olizujuce sa zenske.

Este sa mi pacil aj kluc od izby. Nebola to magneticka karticka, dokonca ani klasicka fabka ale stary tradicny velky kluc (to je taky, do ktoreho klucovej dierky sa da pozerat)

V hoteli sme boli sami, teda aspon prvu noc. Bolo to celkom zvlastne, ale aj tak som mal pocit, ze cely hotel je skor prackou penazi ako nejakym serioznym podnikatelskym zamerom.

Hotel sa volal Cedar House, pretoze majitel bol za Talibanu emigrovany v Libanone.

Restauracie boli dve, jedna libanonska, druha talianska. Obe som vyskusal, chutilo to rovnako.

V oboch sme boli jedinymi zakaznikmi. Ale celkom ma prekvapila uroven stolovania. Mnohe slovenske restauracie by sa mohli prist ucit, ako pripravit stol, ako obsluhovat a vobec celkovo, ako sa spravat k zakaznikom.

V libanonskej sme boli este vsetci spolu a platil nas hostitel, takze sme si dali vyber takmer zo vsetkeho, mnam. V talianskej som bol potom uz len sam, dal som si lasagne, vecera za 20 usd :-)

Kabul ako taky je dost smutne mesto. Lezi medzi horami, ktore nemaju ziadne ubocia, zrazu vyrastaju zo zeme, jeden masiv o dokonca rozdeluje na dve casti.

V meste je zivo a vyzera to tam ako v akejkolvek inej krajine tretieho sveta. Predmestia su na tom uz horsie -  v stanoch tam byvaju kocovne kmene, murovane domy tam takmer nie su.

Najviac ma ale fascinovali domy, vyrastajuce z tych strmych vrchov. Farbou uplne splyvali s pozadim, ako lastovicie hniezda boli poprilepovane na skale.

Nas hostitel nas zobral dokonca na vrchol toho rozdelujuceho kopca, ale to sa mi uz minuli fotakove baterky, takze nemam pohlady na Kabul zvrchu.

V Kabule sme sa mali stretnut aj s jednym Talibanom, ktory je v domacom vazeni. Nas hostitel, ktory velmi neveri v uspech NATO a ma kontakty aj na druhej strane, sa nam to snazil vybavit. Nakoniec to ale nedopadlo nijako, lebo Talibanec nam odkazal, ze nas nechce vidiet.

Tak sme namiesto toho isli pozriet rekreacnu oblast za Kabulom. Auto sa splhalo po serpentinach do kopcov, presli sme okolo Kabulskeho golfoveho ihriska, ktore na rozdiel od klasickych golf courses nema ani len chumacik zelene - ihrisko je svetlo hnede a green tmavohnedy.

Pri vstupe do rekreacnej oblasti je niekolko kontrol, prehliadaju sa auta kvoli bombam a podobne.

Medzi horami lezi velke jazero. Na jeho brehoch stoja pestrofarebne siatre a Afganci sa po nom clnkuju na lodkach, ktore vyzeraju ako farebne kolotocove labute.

A to je myslim vsetko.

Pri ceste domov som este v Moskve stretol azerbajdzansku dzudisticku reprezentaciu. Pravdepodobne niekde dostali brutalnu nakladacku. Jeden mal v sadre ruku, druhy mal obviazanu nohu, jeden skryval pod slnecnymi okuliarmi monokel, dalsi mal hlavu v obvazoch a zvysok drobne sramy. Chcel som si ich odfotit, ale nakoniec som sa rozhodol ze nie.

Ale taky drobny vyber fotiek som uz konecne uploadol na flickr.


PS.: Toto je dobry popis Kabulu. Z http://stasek.com/rrr/

too many people spend all their time going to the same 4 restaurants on somebody's "approved" list because they're always being told by their security directors that Kabul is so dangerous. Listen. Khandahar is dangerous. Khandahar is Baghdad. Lashkar Gah is its own ring of hell. Kabul? Kabul is a dirty, crowded, barely-functioning, kick-ass, vibrant city. These security directors don't want the home office in Indianapolis to know what Kabul is really like because then they won't get paid $1,000 a day. So people get shuttled between the office and the guesthouse every day like they're in some work-release program. Can you die a violent death in Kabul? Sure, and the most likely cause will be getting plowed over by a Blackwater convoy. Next Thursday night, have your Mommy drop you off at a friend's house, borrow your Program Assistant's cousin's nephew's Corolla and check out Kabul!

posted by: AIF at 11:18 | link | comments (1) |
na ceste

Tuesday, 03 July 2007
Lost in translation

Kupil som si knizku. V slovencine.

Stalo sa to prvy raz asi po troch rokoch, lebo vtedy som sa zapovedal, ze budem citat len v anglictine.

Ale tento Forsyth tam bol tak lakavo vystaveny, tak som ho mimovolne zobral a ani mi nenapadlo ist pozriet anglicky ekvivalent.

To bola zasadna chyba.

Ten preklad je priserny. Nepaci sa mi to.

Ale vcera som sa aspon pobavil.

Pise sa tam nieco o Guantaname, konkretne o tabore Rontgen.

Kua Guantanamo a tabor Rontgen? zamyslel som sa.

Ved tam je akurat Camp Delta a Camp X-Ray.... Camp X-Ray... Camp X-Ray! Aha!

Uz sa tesim, ked si precitam nieco o tabore Ozvena.

posted by: AIF at 09:10 | link | comments (3) |
drobnuostky

Sunday, 01 July 2007
AIF Goes To War - part 9

Dobra sprava: toto je predposledny prispevok o Afg.

Celkom v pohode by mohol mat nadpis - ti aj ej, velmi casto pouzivane slovne spojenie.

TIA znamena This is Afghanistan a je to odpoved na vela vela otazok.

Vypoculi sme si ju napriklad, ked nam major oznamil tu zvest.

Trochu backgroundu: bol prave piatok. V sobotu sme mali odletiet do Kabulu, kde sme mali zostat na zakladni ISAF az do nedele (Rumuni) resp. do pondelka (ja) kedy nam letelo civilne lietadlo z Afganistanu.

To bol plan. Az kym neprislo TIA.

"Sorry, ze vam to musim povedat, ale do Kabulu poletite sami. Ja som nedostal povolenie," zacal major so zlymi spravami.

"Druha vec je, ze v Kabule sa menia rotacie americkych vojakov..." pokracoval.

"Co znamena, ze vas nemaju kde ubytovat. Pride vas vyzdvihnut escort, odprevadi vas cez zakladnu k vychodu a potom ste on your own," zaklincoval to.

Spadla mi sanka. Dva dni v Kabule len tak. Bez penazi, hotela a cohokolvek. A mal som tam byt sam, lebo moji Rumuni dostali od kandaharskych Rumunov cislo na kabulskych Rumunov a vyzeralo to, ze budu moct zostat v ich kasarnach.

Zdalo sa, ze dobrodruzstvo sa teda este nekonci. Navyse ked sa ma major opytal, ci fakt nemam ine topanky okrem tych maskacovych, lebo beloch s vojenskym vyzorom by sa lahko mohol stat tercom. Prehrabol som si svoj vojensky buzzcut na hlave, pozrel na maskacove topanky, nohavice z military shopu, zamyslel sa a povedal: a kurva.

Ale pacilo sa mi, ze mali aspon tolko cti, ze sa ospravedlnili.

Takto: "Sorry we fucked up but nothing can be done, you're on your own. Take care and be careful."

Do Kabulu sme leteli s chabymi vyhliadkami.

Jedine co ma skodoradostne potesilo bolo, ze Rumuni na tom neboli lepsie.

Po prilete do Kabulu im totiz miestna rumunska posadka oznamila, ze vzhladom na to, ze ich nepozvala rumunska army ani ministerstvo obrany, ubytovat ich nemozu. A ze sorry, ale urcite nie.

Skusali sme este raz zistit, ci predsa len nedostaneme ubytovanie, kedze sme mali rezervaciu. (Pri odchode nam major posepol, ze ju mal za ulohu zrusit, ale neurobil to; ak budeme mat stastie, mozno to prehliadnu a ubytuju nas. Nemali sme stastie, neprehliadli a neubytovali)

Sedeli sme tam na svojich ruksakoch, presne na mieste, kde sme sa zozbierali i po prichode.

Rumunka Oana potom ale dostala skvely napad. Jej kamarat v Rumunsku mal kamarata na francuzskom velvyslanectve v Bukuresti, ktory mal kamarata na francuzskom velvyslanectve v Kabule.

Po par telefonatoch sme mali telefonne cislo, odporucanie a nadej na ubytovanie.

Po dalsich par telefonatoch sme mali potvrdene, ze po nas pride auto z francuzskej ambasady a zavezie nas do hotela.

Na kabulskej zakladni som potom nakupil este nejake tricka a cakali sme.

Auto z embassy prislo, aj s chlapikom, ktory tam je veduci misie. Afganec s francuzskym pasom.

Zvital sa po francuzsky s Rumunkou, chvilu sevelili o tych svojich spolocnych znamych a potom sa Afganec s francuzskym pasom obratil ku mne: "A ty sa ako mas?"

Nie, to nie preklad z anglictiny, ani z francuzstiny. Jazyk, ktorym sa na mna obratil, bola cista slovencina.

Uz som tu spominal ze svet je maly? Kua?

Chlapik kedysi studoval v Bratislave medicinu a kseftoval. "Po slovensky som sa naucil s dievcatkami, hehehe" objasnil mi vynikajuce znalosti jazyka a vypytoval sa ma na Bratislavu, ci su veci tam kde byvali a ako to teraz vyzera v Senci a podobne,

Z CSSR odisiel po '68, ked dostal prikaz vratit sa, kedze sa mu nepozdavala okupacia a nieco vyviedol. Akurat ze namiesto lietadla do Kabulu nastupil do lietadla do Pariza.

Kseftar sa nezaprel a v zahranici zbohatol, ziskal aj americke obcianstvo a po Talibane sa vratil do Kabulu.

Je dolarovy multimilionar a ma na haku.

Povozil nas po celom Kabule na diplomatickom aute, takze sme mali zadarmo aj sightseeing. Dokonca sme boli aj u neho na navsteve, kde sme dostali zadarmo najest :-)

Odporucil nam dobry hotel, kde sme dostali vyhodnu cenu (ale aj tak, 45 dolarov na noc sa mi zda vela v Kabule :-) aj ked v druhom hosteli nukali za 80/noc)

Okrem toho sme isli aj do mesta, kde sme pobehali nejake obchody a vsetci na nas boli velmi mili, lebo on je v Kabule dost celebrita.

A aby toho nebolo malo, hoci hned dalsi den odcestoval na sluzobku prec, auto aj so soferom nam nechal, aby sme sa mali ako dostat na letisko.

Este dobre, ze to ti vojaci pokaslali.

posted by: AIF at 22:54 | link | comments (2) |
na ceste

Len tak zo sprav

10:16 Samovražedný atentátnik sa odpálil neďaleko konvoja NATO na juhu Afganistanu. Incident v meste Girišk v provincii Helmand si vyžiadal zranenia dvoch civilistov. (1.7.)

posted by: AIF at 11:32 | link | comments (2) |
drobnuostky