...whatever...

Nous n’avons pas seulement des armes. Mais le diable marche avec nous.

Balkon War Won!

Kazda vec ma svoj koniec.

 A tak ked som sa dnes rano zobudil, rozhodol som sa, ze k tomuto kolobehu zivota prispejem i ja.

Unifinished businessy treba dokoncovat. A kedze mi dnes do lona padol jeden volny den, nemalo zmysel dalej vahat.

Po hrdinskom a neuprosnom boji sa balkon poddal. A uz na nom svieti vrstva novych dlazdiciek namiesto skaredeho linolea.

Ale by to nebolo take optimisticke, este to treba vysparovat.

Boj bol nelutostny. Na snimke nizsie mozete vidiet, ako to dopadne, ked clovek raz meria a hned reze.

Dalsie foto s komentarmi, v podstate cely priebeh, sa nachadza tu.

posted by: AIF at 15:38 | link | comments (5) |
whatsofuckingever

Bez dcery neodidem

: Po ceste domov z worku som dostal blby napad. Ako sa neskor ukazalo.

Kedze este bolo len stvrt na devat, rozhodol som sa, ze sa stavim po ceste v Tesku a kupim si pistol (taku na vytlacanie tub s tmelom). Chcel som dokoncit jednu rozrobenu vecicku v kupelni, tak som to chcel mat z krku.

Ked uz som bol v tesku, kupil som si este basu mineralok a nejake drobnosti, nech sa tam nemusim trepat zajtra zase.

No a potom som sa poobzeral a zistil som, ze som si mal nakupy nechat na inokedy.

Z 36 pokladni bolo otvorenych len sedem. Pri kazdej z nich stalo asi 50 ludi (mozno prehanam, ale rad siahal az takmer po koniec prvych regalov).

S hlbokym povzdychom hladneho filozofa som nakoniec usudil, ze sa nemusim nikam ponahlat a tych par minut nejako vydrzim.

Moj rad sa takmer nehybal. Teda ani ostatne sa velmi nehybali. Voziky vrchovato naplnene tovarom len potvrdzovali znamu tezu, ze Slovaci su chudobni. A preto bola sucastou kazdeho tretieho vozika v mojom rade minimalne jedna basa piva.

Ale aby som neodbiehal (este by ma niekto predbehol) - dalsiu pricinu pomaleho postupu som pochopil, az ked som sa priblizil na dosluch pokladne.

Najskor nejaky pan urobil potravinovy nakup za tri tisicky a platil to nejakou divnou kombinaciou, zahrnajucou darcekove seky, gastrace a peniaze (10 minut).

Potom prisla na rad jedna pani (tiez zradlo za liter). Tam bol iny problem: nakupila nejake kolace, co nemali ciarove kody.

Pokladnicka zavolala pobehujucu tetu, ta prisla, zdrbala ju a odisla.

Cakali sme.

Pobehujuca teta prisla, nadiktovala kod a odisla.

Pani dokoncila nakup a odisla.

Pan predo mnou mal dve mineralky a plastelinu, v takych kelimkoch.

Pokladnicka jeho nakup rychlo zredukovala.

P(okladnicka): "Tato plastelina nema kod, tu tu musite nechat."

Chlapik aj protestoval ale bol umlcany pohladom na pocitadlo, kde mu za druhu plastelinu nabehla vysoka cifra.

CHlapik: "Ale tam v regali bolo napisane 25!"
P: "Ale tu je ine."
CH: Ale na to bola zlava, odtial som zobral vsetky!
P: Ale tu je ina cena, ja za to nemozem, ze tam je zla cenovka.

Takto sa chvilu dohadovali, az to chlapik vzdal a plastelinu odmietol kupit.

Cakali sme na pobehujucu tetu, ktora prisla tovar stornovat. Chlapik sa jej snazil vynadat, ale obe sa do neho pustili, tak sa na to vykaslal.

Pri vedlajsej pokladni prebiehala rovnaka fraska. Kazdy druhy zakaznik sa musel rozlucit s castou svojho nakupu z dovodu chybajuceho kodu/nespravnej ceny.

A ked uz bolo vsetko dobre, tak to pokaslala pokladnicka. Raz dokonca natukala nieco zle, zavolala pobehujucu tetu, nechala tovar stornovat, zase to natukala zle a zase musela zavolat pobehujucu tetu.

Konecne som sa dostal na rad aj ja. Po HODINE cakania.

Pip, pip, pip, pip, prrrp, pipala citacka. To posledne bolo: zly tovar. Pistol, kvoli ktorej som sa tam trepal.

P: Toto tu musite nechat.

AIF: Nie.

P: Co nie?

A: No nie, nemusim.

P: Ale nechce mi to nacitat kod, nemame to v systeme.

A: Uhm. Ok.

P: Tak to tu musite nechat.

A: Myslim, ze nie.

P: Nemame tu korculiarov, nemam koho poslat to vymenit. Vsetci sme na pokladniach, nema kto ani davat cenovky ani kontrolovat kody.

A: To je dost smola.

P: Je, je, tak to tu musite nechat.

atd atd

To uz som zacinal byt nasraty.

A: Nie, nemusim. Je mi jedno, co spravite, ale ja som si prisiel urobit nakup a vy ste predajna, vy mi ho predate. A ked mi ho nepredate, tak urobite nieco, aby bol zakaznik spokojny.

P: Zavolam koordinatorku.

Telefonat

P: Mam tu zakaznika, nechce mi nacitat kod a on bez toho nechce odist.

T: .....

P: Je mi to luto, musite to tu nechat. Nemame to ako vyriesit.

A: Aj mne je to luto, ale ja som sa sem trepal len kvoli tej pistoli a to ostatne za 500 korun som nakupil len tak pomimo, navyse som si odstal hodinu v rade, pretoze nie ste schopni mat otvorenych viac pokladni, takze je mi jedno co urobite, ale bez tej pistole neodidem. A ked sa to koordinatorke nepaci a ma iny nazor, tak nech mi to pride povedat sama.

P (do telefonu): Potrebujem tu pomoc

P (ku mne): Hehehe zelam vam vela stastia

Pribehla pobehujuca teta. Predchadzajuci dialog som si zopakoval aj s nou. Predavacka sa spoza nej na mna skerila, stastna, ze to nemusi riesit ona.

Hadanka na zaver: Podarilo sa mi tu pistol kupit?

*************************************

Odpoved: nakoniec to bolo velmi jednoduche. Koordinatorka ju zaniesla na sluzby zakaznikov, kde mi k nej nasli kod, zaplatil som a odisiel.

A este som sa ako bonus dozvedel, preco nie su korculiari ani pokladnicky:

Teta zo sluzieb: "Nema nam kto robit"

posted by: AIF at 21:18 | link | comments (4) |
whatsofuckingever

Balkon Wars

Zobral som si tri dni dovolenky a uspesne som ich prespal.

Ked raz budem velky, stanem sa odborarom a budem lobovat za zaratavanie spanku do pracovnej doby.

Pocas tych troch dni som mal v plane vykonat rozsiahlu rekonstrukciu balkona, ktora by spocivala v umiestneni dlazdiciek namiesto linolea. Linoleum som v ramci pripravnych prac povytrhal uz pred mesiacom a zaniesol do kontajnera.

Potom nastala faza cakania na dostatocne dlhy cas volna, aby som mohol pristupit k faze dva. Cely ten cas moj balkon vyzera ako socialisticka budova, to jest holy panel a kopa bordelu.

Malo to vsak jeden hacik. Panel sa koncil asi 3-5 cm pred stenou a naviazany nan bol pas betonu, ktory splnal vsetky charakteristiky zleho pasu betonu. To jest bol hrbolaty, prilis tvrdy a najma sa cnel nad rovinou panela (a tym padom nad zamyslanou rovinou pokladania dlazdiciek) do roznej vysky, pocnuc piatimi milimetrami a konciac asi troma centimetrami.

Pouceny ludovou tvorivostou, rozhodol som sa poziadat o konzultaciu svojho otca, ten ma velke kladivo, pribije tam jeden kliniec a bude to hotovo. Ludova tvorivost vsak problemy vnima znacne zjednodusene.

Na konci konzulacie som bol vybaveny velkym kladivom a velkym majzlikom ja, kedze povodne som mal len male kladivo a maly majzlik, co sa ukazalo byt v konfrontacii so zlym, zlym, zlym betonovym pasom znacne nedostatocne.

V pondelok (pretoze to bol ten den D, kedy sa mi oficialne zacinalo trojdnove volno a z toho dovodu som ho ustanovil za den mojho suboja s betonovym pasom) som sa navliekol do mojho zeleneho overalu.

Odkedy som pribral, tak zo mna ani nepada, i tak by vsak bol pychou akejkolvek modnej prehliadky. Na niektorych miestach su z neho totiz povystrihovane stvorcove kusy latky ziarivo svetlozelenej latky, ktore som kedysi pouzil ako zaplaty na moje tmavozelene nohavice s ucelom predlzit ich zivotnost a tak aj moznost dlhsie ich nosit do prace. Po nasiti zaplat som ale pribral a tak zo mna uz deravy overal nepada, ale nohavice uz neobleciem. A este su na nom prilepene kusy samolepiacej tapety ako pripomienka mojho uspesneho otapetovania kuchynskej linky.

Vyzbrojeny velkym kladivom a velkym majzlikom som sklbil ich prirodzene predpoklady a rytmickymi udermi jedneho o druhe, priloziac takto vytvorene kombo k zanovitemu betonovemu pasu som sa snazil ukoncit jeho existenciu ak uz nie na tejto zemi, tak aspon na mojom balkone.

Praca mi isla ako od ruky. Od ruky.

Betonovy pas prejavil tendenciu:

a) opustat svoje miesto v obrovskych kusoch, takze odhaloval diery nepoznanej velkosti az niekde k stropu susedovho balkonu

b) opustat svoje miesto v drobnych ulomkoch, zvysujuc pocet uderov, potrebnych na vycistenie jedneho miesta; ktore narazali do mojej robotnickej tvare

c) vobec neopustat svoje miesto

Po priblizne dvoch hodinach umornej prace, prerusovanych kratkymi, no o to castejsimi prestavkami som s laskou a zalubou zhliadol na svoje dielo.

Betonovy pas je sice este stale na svojom mieste, no jeho celistvost je znacne narusena a jeho vyska znacne znizena. Test ohnom, v tomto pripade dlazdickou, vsak este musi pockat, kedze manualnej prace bez skrutkovaca mam na isty cas dost.

Ako to tak vyzera, dokoncenie mojho veldiela si bude musiet pockat na jar, pretoze vyhovoriek sa nuka viac ako dost, z nich najvhodnejsou sa mi javi argumentacia prilisnou zimou v priestore balkona. Kleber by mi zamrzol skor ako by zaschol.

Este v ten den som navstivil hypermarket tesko za ucelom nakupu par pozivatin, no v skutocnosti som si napokon zakupil chlpatu mikinu, v ktorej mi bude teplo i bez nutnosti nosit prechodnu vetrovku.

Utorok bol den vcelku nezaujimavy, az na pracovny obed, ktory sa zacal predbiehanim sa na zachod v budove tatracentra, ktoryzto boj som zufalo prehral s nejakym manazerikom a z dovodu nedostatku casu a pritomnosti len jednej kabinky som obedovu pracovnu konverzaciu prezival s vnutornymi tlakmi. Tolko k utorku.

Stredu si nepamatam.

Ale co si pamatam velmi dobre, je moj uspesny navrat k hraniu civilizacie. Na rozbeh som si zvolil velmi jednoduchu uroven, pretoze mam rad, ked vyhravam.

Situacia sa vyvijala vcelku dobre, nechal som svet vyrast az do mojho objavu pusneho prachu a potom som sa pustil do dobyvania.

Ako prvi padli za obet Rimania (niekto si to musel odsrat). Druhi boli na rade Cinania, lebo Mao bol drzy a stale sa na nieco stazoval.

Potom to uz zacal byt problem, lebo vsetci ostatni boli v podstate moji spojenci a mal som s nimi dobre (friendly alebo pleased) vztahy.

Kedze mojim rozpinavym ambiciam stalo v ceste najblizsie Mali, vyhlasil som Mansovi Musovi vojnu a pripravenymi jednotkami som mu v ramci blitzkriegu zasadil zdrvujuci uder, na ktory nemal sancu odpovedat.

Problemom ale bolo, ze Mansa mal uzavrety defensive pact s Perzanmi, ktori na mna zautocili z druhej strany, kde som mal rozmiestnenych len zopar jednotiek na strazi.

Chcel som s nimi uzavriet na cas strategicky mier, ale Cyrus sa prejavil ako tvrdohlavy pako a tak pocitil co je to bombardovanie  letkou 35 bombarderov. Samozrejme, ked som dokoncil Mansu, presunul som svoje sice uz znacne unavene, no stale technologicky omnoho vyspelejsie jednotky na novy front a dokoncil som dielo skazy.

Potom som si dal asi patdesiat rokov pauzu, pretoze novodobyte mesta som musel vyzbrojit kazde dvoma Mechanized Infantry a kedze moj dalsi ciel, Egypt, mal uz letectvo, tak aj SAM Infantry.

Medzitym som na cas prehral volby o generalneho tajomnika OSN a potom aj NPT, takze som nemohol v ramci odstrasovania vybudovat nejaky jadrovy arzenal.

Moj cas vsak prisiel a po skonsolidovani domacej obrany som zostavil armadu 120 Modern Armorov a vsetko vrhol na Egypt. Myslim, ze Hatshepsut s nicim takym neratala a tak sa slavna egyptska armada nezmohla na ziadny odpor a v priebehu 20 kol som ju znicil. Uz mi zostava len Britania, ale ta ma len 5 miest, cize s mojou sucasnou armadou by to mala byt zalezitost par kol.

Tolko k mojej plodnej dovolenke.

posted by: AIF at 16:08 | link | comments (5) |
whatsofuckingever

Fotky z Bali

no, mal som sice nachystanu este kopu zabavnych pribehov z Bali, ale nejako som v poslednej dobe nemal cas ich sem pisat.

takze aspon nejake tie fotenky

posted by: AIF at 18:55 | link | comments (8) |
na ceste

Krasa...

: "V tabulke vidime rebricek platov podla krajov, pozrite ako pekne nam to smerom od Bratislavy klesa..."

N.G., Spravy a komentare, 4.10.

inak uz len cakam, kedy tej zenskej niekto poriadne vynada, lebo jej skoky do reci a odborne vsuvky su naozaj vynimocne.

posted by: AIF at 19:59 | link | comments (3) |
drobnuostky

Template by motime.com  &  AIF  |   image credit: www.havanaclub.cz