...whatever...

Nous n’avons pas seulement des armes. Mais le diable marche avec nous.

Elektrikari

ktovie aki elektrikari sa tu schadzaju... fotene mobilom, VT, august 2006

posted by: AIF at 20:53 | link | comments (1) |
drobnuostky

Magyar rendőr velünk van alebo dlhe noci v Pesti

len tak nacrtovo, lebo som uz unaveny

Utorok poobede

Najprv to vyzeralo ako strasna nuda. Lialo ako z krhly a na Kossuth térek pred parlamentom postavalo len asi patsto ludi.

Z podia len same nudne kecy, jedina zaujimava vec bola truhla s napisom ,,pochovavame Gyurcsanyovu vladu".

Ludia celkom pokojni, len pokrikovali a nadavali. Vsade derave vlajky, ktore maju pripominat 56ty rok, ked z vtedajsej zastavy ludia vystrihovali komunisticky symbol.

Pristavil som sa pri takych babenkach, co tam pofajcievali a hlavne mali dazdniky. Ked zistili, ze som zo Slovenska, tak ma poslali do pecka, este dobre ze u inych som uz mal viac stastia.

Noc utorok/streda

Pred parlamentom je omnoho viac ludi, priblizne desattisic. Pribudaju pruzkovane cervenobiele arpadovske zastavy vojnoveho fasistickeho rezimu. Z podia sa uz nehovori len o pade vlady, ale coraz viac sa ozyvaju aj nacionalisticke kecy. Clovek aby si myslel, ze najlepsia vec aka sa komu moze stat je narodit sa ako Madar, teda aspon to z toho vyplyvalo.

Spieva sa madarska hymna a ine nacionalistikus pesnicky, mapy predtrianonskeho Madarska v dave sa mnozia a tak.

Vyzeralo to celkom slubne, ze sa nic konat nebude, tak sme isli na veceru. Mali tam krasnu casnicku a celkom dobry vyprazany syr, akurat im vsetko strasne dlho trvalo.

Zrazu sa zacali mnozit na ulici ludia, az z nich vyrastol celkom slusny prud. Ti zadni ani nevedeli kam sa ide, hlavne ze sa ide a mava sa pritom zastavou. Dav obteka protiiduce auta, niektori vyliezaju na kandelabre a strhavajú predvolebne plagaty. Vodicka jedneho z aut bezmocne place, ked jej okoloiduci buchajú po prednom skle. Ine auta trubia na znak podpory a dav im tlieska.

Vraciame sa na namestie a tam recnik prave hovori, ze dav sa ubera k sidlu socialistov, ale ze sa ludia maju vyhnut nasiliu. He he he. Viac im nebolo treba.

Pri socialistoch uz bolo celkom husto. Policajti utvorili okolo budovy kordon, kone nervozne preslapuju.

Stretavame sa so znamymi. Je s nimi aj byvaly madarsky vojak zo specialnych jednotiek. Nevyzera velmi doveryhodne, chlap ako hora, na nose satka a stale nieco diriguje.

Uz to visi vo vzduchu. Kadejaki mladeznici pokrikuju na policajtov. Najskor Magyar rendõr velünk van, Madarsky policajt je s nami, potom aj nadavky.

Jeb! par centi od nas pada na zem flasa. I. schytava sprsku skla do chrbta, ja som pohotovejsi a pozeram co sa deje, tak to dostavam do ksichtu.

Jeb! Druha flasa pada medzi rendõrov. A dalsia. A kamen. A flasa. A kamen.

Kone vyrazaju priamo medzi ludi.

Utekame do bocnej ulicky. Policajti za nami. Bum! Bum! Bum! Bum! Zrazu nemozem dychat a z oci mi leje. Granaty so slzakom vybuchuju tak pat az dvadsat metrov od nas. Ono sa ten sopel a slzy fakt nedaju zastavit!

Vysadkar sa pyta, ci som uz niekedy bol v krizovej oblasti. Vysvetluje, ako sa branit pred plynom. A hlavne neutekat, pritlacit sa k stene, lebo inak nas bud uslapu alebo schytame od policajtov, vysvetluje nam taktiku (neskor ma zachranila pred minimalne rozbitou hlavou)

Vzduchom to lieta z jednej strany na druhu. Prva vlna ustava a v nasej ulici hori barikada.

Druha vlna. Vysadkar nas kryje vlastnym telom, neskor sa skryvame sa vo vchode jedneho z domov, ale domaca hysterka nas s placom a vreskotom vyhana na ulicu.

Vytrznici zatial rozoberaju nedaleky mur, tehly lamu na kusy tak do ruky a vsetko to hadzu na policajtov. Ti su dost vyplaseni. Nejaky typek sa vesia na znacku, dalsi do nej kopu a neprestavaju, kym znacka nelezi na zemi. Tyc hadzu do policajtov.

Dalsie granaty. Policajti ich napokon vytlacaju prec, maju ale blbu taktiku, lebo ta banda sa len preskupuje.

Ideme na Rakocziho, tam je to vraj najhorsie.

A vobec, ziadne vraj, tam je to peklo.

Kym v nasej bocnej ulicke boli medzi jednotlivymi utokmi aj prestavky, tu sa s tym nekaslu.

Na policajtov lieta vsetko. Kamene, flase, kusy dreva, kontajnery, obkladacky, sklo, vsetko co sa chytit a hodit. Rendõri nevedia co maju robit, tak len stoja a palia do nas granaty. Nepomaha im ani vodne delo, utocnici maju v pazi.

Typci zacinaju rozoberat 4poschodove lesenie, pekne odspodu. To keby padlo, tak to niekoho zabije. Ziskane kovove tyce, prekvapenie, hadzu do policajtov.

Ti sa konecne pohynaju. Bezia proti tej cvarge, nastava panika a vsetci utekaju. Nezabudaju ale hadzat do policajtov vsetko na co narazia.

Fizli sa uz nekaslu a mlatia obuskami co zasiahnu. Jeden si vybral mna.

Uskakujem do vyklenku v stene a ukazujem mu preukaz. Nevsima si, rana pre mna ale zasiahla anglicky hovoriaceho typka do hlavy, druha mu vyrazila z ruky telefon. Mal smolu, stal za mnou a ja som sa uhol. Typek krici, tak dostava obuskom este jednu preventivnu a druhu az kym nelezi na zemi. To vsetko sa deje v zlomku sekund, front prechadza rychlo.

Skryvam sa vo vyklenku s dalsimi postihnutymi, co sa prisli len pozriet.

Pri nas lezi tucny chlapik s krvavou hlavou (opity, co bol v nespravny cas na nespravnom mieste)

Je tu zraneny, kricime na policajtov. Dobre, mykaju plecami a idu dalej.

Konecne pochopili, co maju robit. Formuju liniu, mlatia obuskami do stitov a bezia proti vytrznikom. Padajuce kamene odrazaju stitmi a granaty uz nestrielaju po balistickej krivke ale rovno medzi nich. Kazdu chvilu niekoho chytia a vlecu prec.

Chceme sa uz dostat k autu, ale vsetky ulice su tusim uzavrete. Stale narazame bud na nervoznych policajtov, ktori nas vyhanaju prec alebo na tych jebnutych "revolucionarov" co znamena, ze policajti tam budu o chvilu.

Cele to trva asi tri hodiny. O pol stvrtej rano sa uz bojuje len niekde, policajti nakoniec vyhrali. Ale len preto, ze hajzlici isli spat.

Streda vecer

Vyzera to este na vacsi masaker nez vcera. Pred parlamentom je viac ludi, pribudli najma mladi.

Tento vecer patri skinom. Kam sa clovek pozrie vidi madarske zastavy, trikolory, aj tie pruzkovane. Niektori sa neseru a prichadzaju v ciernych uniformach. V dave je krasna prehliadka svastik, orlic, madarskych znakov, map velkeho madarska, napisov typu: Zruste Trianon, spravodlivost pre Madarsko alebo 1941-1945 bojovali sme za vlast a podobne.

Kopa skinov su celkom huste typy, najdu sa tu ale aj chlapici, co su obleceni ako stari Huni, uz len tie koniky im chybaju.

Kazdu chvilu sa krici Ria ria Hungaria a este nieco Magyarorszag.

Davova psychoza funguje. Vzdy, ked sa niekde objavi naznak potycky, hned sa tam zhrkne kopa skinov, pripravenych si udriet.

Jeden dostava napad, ze podpali rakvu. Fizli ho beru, dav im nadava do komunistickej policie a krici sa: preco bijete nas, my sme Madari.

Ideme na pivo.

Do nasej krcmy o chvilu vbieha asi tridsat policajtov v brneniach. Hladaju nejake zbrane, ktore si tu udajne fasouni mali pripravit.

Davova psychoza pokracuje. Par novinarov sa zbieha k ulici Bajcsy Zsilinsky (hehe cool meno), o chvilu sme tam vsetci, akurat ze nikto nevie preco. To uz sa chodia pozerat aj ostatni, ze co sa deje.

Aha, vraj Ferencvaros hral v nejakej prdeli a prave mal prist vlak a touto ulicou ma prist tvrde jadro.

Noc streda/stvrtok

Skinov ale prestava bavit cakat a tak sa asi patsto nadrzanych vyda k stanici, vraj sa idu zabavit. Ideme za nimi.

Na Oktogone je ale konecna. Vsade su zrazu hukacky a v priebehu piatich minut tu stoji asi tisic policajtov.

Dnes sa s nikym neseru. Tvrdo nas tlacia k Nyugati, obcas ako hrozienko z kolaca z davu vylupnu nejakeho skina, zmlatia ho a odvedu.

Na krizovatke pri Nyugati sme vsetci obkluceni, na okrajoch sa to uz melie.

Tazkoodenci nas rozdeluju a vytlacaju do vsetkych smerov.

Dosiahli tak to, ze namiesto jednej velkej skupiny maju Niekolko malych. Taktika je jasna.

Utvorit liniu. Pohnut sa dopredu a vytlacat vsetkych. Vytipovat nebezpecne typy. Ponadavat im a provokovat. Kto zareaguje ma smolu. Rendõrok sa davaju do behu, okamzite ho zrazaju na zem, zmlatia obuskami, zatial co postupujuca linia ich zakryje. Potom ho odvedu a cely kordon sa vracia do stredu.

My sa stale pohybujeme na hranici frontu. Behame hore dole ako splaseni, rendõrok vsetkym nadavaju a zahanaju sa obuskami, aby tych obycajnych ludi vyplasili a vyhnali domov.

Vsetci novinari tam akurat zavadzaju, lebo musia mat najlepsie zabery a tie su spredu na utekajucich policajtov.

Hore dole, hore dole, stale rovnake a auta so zadrzanymi sa plnia.

Uz o druhej nie je o com. Rendõrség tuto noc vyhrala aj ked granaty este asi hodinu umravnuju tych najvytrvalejsich.

PS. Este raz nech niekto skusi povedat, ze Slovaci su nacionalisti. V madarskej telke kazdu chvilu namiesto reklamy bezia klipy, v ktorych je najcastejsim obrazkom vejuca vlajka, hovori sa tam o slavnej madarskej historii, obrazky kralov striedaju obrazky na vojakov v roznych etapach historie (husari, 1848, vojna a tak) a o tom, ako treba byt hrdy na madarstvo.

Fotky na poziadanie :-) ale je ich vela, takze len osobne

VIAC AJ U BAJAJU

posted by: AIF at 01:45 | link | comments (12) |
na ceste

Bali: message o massage

: Dnes som chcel napisat o tom, ako som si na Bali nechal urobit masaz.

Ale dnesna udalost cele Bali zatienila, tak musi dostat prednost.

Mal som totiz tu moznost sledovat v akcii obstarozneho seladona, znameho pod menom doktor Cuper. Nemalo to chybu.

To som sa zase raz vybral na jednu recepciu. (Skrtila ma kravata a okrem toho som zistil, ze mi bud v cistiarni vymenili oblek alebo som zase raz pribral. Teraz neviem, ktora moznost je menej zla.)

Predtuchu som zacal mat uz v momente, ked som tohto najskvelejsieho slovenskeho pravnika zbadal korzovat pred hotelom. Spolocnicku mu robila pani (no dobre, budem gentleman a nepopisem co mala oblecene a ako vyzerala, lebo este naaahodou... ale musel som sa chechtat do kravaty).

Samozrejme, spominaneho pana som stretol aj vo vnutri. Ako som tak rotoval okolo miestnosti, vzdy som sa nenapadne pristavil a vypocul si, ako ohuruje pritomnych svojimi recami, pan vsadebol, vsetkovidel hehe. Hm, takmer ako ja, ale chyba mu moj sarm a ja nedristam take koniny a nevyzeram ako permanentne under influence.

Tolko tento indiferentny uvod, z ktoreho sa nikto nic nedozvedel a mozme prejst k masazi na Bali.

Jaaj, este jedna vec: bola tam aj slecna, ktora mala bluzku, z ktorej jej doslova vypadavali kozy. Obliect si toto na recepciu moslimskej krajiny je podla mna cool a este vacsie faux pas ako hlasne komentovanie snahy pracovnikov daneho velvyslanectva o kulturny program panom C.

Hrali (velmi pekne) na take tradicne indonezske bambusove nastroje a pocas kratkeho ticha doktor C. vyhlasil: Ved tie bambusove rurky tam maju v kazdom turistickom obchode, tam toho predavaju na mraky.
Jeho spolocnost: Oooo.
C: No jasne, ved to nie je nic zvlastne.
Okrem toho este jednu inu pani manzelku ohuroval tym, ako On robi na pravnickej fakulte vsetko a aky je tam vlastne poloboh. Grand malheur, tento pan.

Mimochodom, musim si uz konecne zohnat niekde nejaku prirucku spravania v takejto spolocnosti. Velvyslankyne sa asi neoslovuju Hello!, ze?

No a naspat k masazi.

To som sa tak potuloval po dedine Buaka (ked som to prvy raz pocul, myslel som, ze dotycneho postihla nahla nevolnost), kam som to mal od hotela tak pol kilometra.

Za tu stvrthodinku som odmietol asi desat ponuk na odvoz a vrchol bol, ked ma pristavil turisticky policajt, ze ci som v poriadku ked idem peso. (potom som pochopil, ze na Bali sa fakt chodi taxikmi, je to strasne lacne a odvoz clovek zozenie vzdy a vsade - staci si zastavit hocikoho. Naspat som uz isiel na motorke hehe, vzdy som mal samovrazedne sklony)

Na  balijsku masaz som sa dost tesil uz od lietadla, z ktoreho som vyliezol cely dolamany. V hoteli sme mali uplne spickove pathviezdickove spa, ale to nie je ono.

V Buake som zaliezol do prveho spa. Bol som ocividne v ten den prvy zakaznik, lebo v celej restauracii nikoho nemali. To bola restika spojena s masazernou.

Majitel ma dobehol privitat uz na ulicu. Najskor zacal s tym tradicnym balijskym vymenovavanim, co vsetko moze pre mna urobit, ale zaskocil som ho, ze presne viem co chcem.

Chlapik povedal cenu, 30 000 rupii, ani som nezjednaval, lebo v hoteli to stalo 90 000.

Pomadlil si ruky, zavolal nieco dozadu a uz ma za ruku tahal dovnutra.

Presli sme celou restikou az na zadny dvor do chajdy, ktora vyzerala zvonku ako ciganska kurdza. Oni totiz pekne maju len smerom na ulicu, aby nalakali turistov, ale vzadu sa uz nekaslu.

Tam na lavicke sedelo asi pat zien, usmievalo sa, a ticho kyvalo hlavami. Chvilu som uvazoval nad istymi scenami nie nepodobnymi filmu Hostel, ale mne sa nic nemoze stat, lebo som do kolisky dostal od sudiciek na MNV medailu pri prilezitosti roku dietata.

Jedna z tiet, ani pekna ani skareda ma vyviedla na poschodie. Aj keby som krical, to by ma uz na ulici nikto nepocul.

Zatvorila dvere a zacala ma tahat za tricko, ze si ho mam vyzliect. A potom aj za nohavice.

Tak som sa vyzliekol do treniek a lahol si na ten muciarsky stol. V tej casti na hlavu bola diera, ktora ma tlacila bud do krku alebo do cela, takze ziadny zazitok.

Batoh s penazenkou som si ale prezieravo postavil pod tu dieru, aby som ich mal stale na ociach. Just to be sure. (aj ked potom som pochopil, ze to ma skor okradnu v BA, ako na Bali, to si nemozu v tejto situacii dovolit)

Pod nosom som mal vedro s vodou, v ktorej plavali kvety a akoze to malo vonat. To bol priplatok za aromaterapiu.

Ale stalo to zato. Mal som si objednat rovno trojhodinovu masaz, lebo jedna hodina ubehla strasne rychlo.

Myslim, ze masaz je po finskej saune dalsi zazitok, ktory som si oblubil.

Zacala prstami na nohach (ani som nevedel, ze mi dokazu tak pukat) a postupne sa prepracovala az ku krku a ja som len chrochtal blahom.

A kazdu chvilu: Is ok, mister?

A ja som sa nikdy nezmohol na nic viac ako na taky neidentifikovatelny zvuk ako uuuaaaahhhhuuuoooooyyeeesssss

Potom ma teta poslala do sprchy, ale tiekla im len studena voda, tak mi pokazili vsetok zazitok.

Nabuduce uz pojdem inde.

posted by: AIF at 22:45 | link | comments (4) |
na ceste

Let smrti

: Ze je zle som vedel uz v momente, ked mi pracovnicka nemenovanej spriaznenej hm.. institucie podavala letenku.

"Spiatocny let mate sice s dvoma prestupmi, ale nebojte sa, je to tak, ze nikde necakate."

Pohlad na letenku mi prezradil, ze moj strach je opravneny.

Let z Denpasaru pristaval v Jakarte o 19.00 a do Kuala Lumpuru mi to letelo uz 20.20. To som este bral v pohode.

V Kuale som mal pristat 23.20 a do Viedne mi to islo 00.35 s poznamkou 23.50 check-in stop.

Cely cas, co som tam bol, som sa utesoval, ze casu je habadej a ze sa mi bude prestupovat lahko a aspon fakt nebudem musiet cakat.

V Denpasare som mal odlet o 18.20, ale na letisko som prisiel uz priblizne o stvrtej. Pocital som s tym, ze hodim batozinu, zacekujem sa a pojdem este donakupovat darceky v duty free shopoch.

Nechal som sa vysadit pri domestic departures. (to mi uz pomaly zacalo dochadzat, ze ziadny duty free nebude). Vojak na strazi mi skontroloval letenku a poslal ma prec. Moj let vraj este nezacina s checkinom.

Chvilu som si posedel medzi domorodcami, potom ma to prestalo bavit, tak som sa isiel prejst aj s batozinou do international odchodov. A voila, let do Jakarty s mojim cislom odchadzal aj tu.

Presiel som dvoma kontrolami, s usmevom od ucha k uchu som dosiel k prepazke, chlapik skontroloval moju letenku a poslal ma prec.

I: "Musite na domestic, lebo idete do Jakarty a nepokracujete dalej"
J: "Akoze nie, aha, Jakarta, Kuala, Vieden"
I: "Ano, ale z Jakarty neletite s nami."
J: dlhy pohlad na letenku, kde bolo napisane, ze DPS -  Jakarta letim s Garudou, Jakarta Kuala je Garuda v spolupraci s Malaysian.
J: "Ale ved tu sa pise, ze ten let je tiez vlastne Garuda"
I: "No ved je."
J: "Tak preco mi nemozete zacekovat batozinu az do Viedne? Ved spolupracujete s Malaysian a ti su v Star Alliance s Austrian, pohoda mi to mozete zacekovat az do Viedne."
I: "Ale vy neletite z Jakarty s nami"
J: "Ale ved na letenke mam napisane, ze Garuda v spolupraci s Malaysian, ked s nimi spolupracujete, to mi nemozete prehodit batozinu?"
I: "Nemozeme"

Takto som sa s nim dohadoval asi desat minut, kym som pochopil, ako ten drbly system funguje a s dlhym nosom som sa vratil na domestic.

Na moj let este stale nepustali, ale zato na tabuli pribudlo oznamenie, ze vsetky lety do Jakarty maju meskanie asi tak hodinu.

Cool, pri prestupovych casoch ake som mal, som rozmyslal, ze sa rovno otocim a pojdem si zaplatit dalsie aspon tri noci v hoteli.

Nakoniec ako zazrakom jediny moj let nemeskal.

Vpustili ma dovnutra, teta pri okienku mi vysvetlila, ze nie, batozinu mi nemoze zacekovat do Viedne, ani do Kualy ale len do Jakarty a nie, nemozem si ten moj maly kufrik zobrat do lietadla, lebo uz mam ruksacik.

Tak som ju aspon donutil, nech mi tam da velky napis priority.

Do Jakarty sme dosli nacas.

(Odbocka: vnutrostatne lety s Garudou su skvele, bolo to pohodlnejsie a s lepsim jedlom ako KL / VIE. Dokonca nam tam pustali televiziu, v ktorej prave bola skryta kamera. Hned prvy gag: Nastrceny chlapik na checkpointe pred letiskom kontroluje batoziny, prichadza druhy nastrceny chlapik, policajt mu z tasky vybera dynamit a rucny granat, odklada ich nabok, potom dokladne prezera cely zvysok tasky, granat a bombu vlozi naspat a pusta chlapika na letisko. Sledovali sa reakcie okolostojacich.

Vysielat takuto sou v lietadle je podla mna uplne stylove a Garuda ma u mna kopu plusovych bodov a odcinila si aj letiskove chaosy)

Samozrejme, nemohol som prejst na transfer, ale musel som so vsetkymi k pasu na  batoziny, vyzdvihnut si svoju luggage (napriek priority medzi prvymi nebola), prejst na uplne iny terminal, prejst pasovou kontrolou, pipadlom a rontgenom na batoziny (to si vzdy musim vyzliekat opasok a potom utekam s padajucimi gatami, mobilom a opaskom v ruke), znovu sa ist zacekovat.

Tu mi uz nastastie batozinu hodili az do VIE, len palubny listok som nedostal.

Po ceste som si este pozrel krasne blikajuce hlasenie, ze na let do Kualy sa uz nastupuje, v duty free som len skraja schytil jednu whisku, zaplatil a 20.00 som doletel na branu. (cize hodina vybavovaciek)

Lietadlo do Kualy akurat pristalo, takze casu dost. Nastastie ho stihli vypratat velmi rychlo, takze sme odlietali len s desatminutovym meskanim.

Utesoval som sa tym, ze v KL pristaneme na medzinarodnom terminali, kde len prejdem z gate do gate, pricom v strede (ma to tvar hviezdy) si rychlo vyzdvihnem boarding pass.

Hovno hovno slavnej soude. Malaysian v KL pristava na terminali, ktory je uplne v prdeli.

Dorazili sme 23.30. S hrozou som zistil, ze som uplne inde, nez by som chcel byt. Nastastie som sa rychlo zorientoval a na poslednu chvilu som naskocil do vlaku, ktory tam bol pristaveny,

Bol to len tip, ale vysiel. Smeroval na medzinarodny terminal.

23.40  som bol na medzinarodnom. Obehol som trikrat stred terminala, kym som konecne nasiel transferovy pult.

Stal tam chlapik s notebookom, ktory nieco hladal, zatial co transferova teta mu nieco vytelefonovavala.

23.50 sa chlapik rozhodol, ze na to kasle a ide prec. To som tam uz na neho nervozne vrcal.

Predo mnou boli este dvaja ludia, ktorym vraj tiez islo coskoro lietadlo.

23.55 som sa dostal na rad.

Teta mala v tom svojom bordeli chaos.

0.00 som dobehol na gate, aby som videl akurat ako sa meni napis na gate closed.

Este ma pustili.

To uz zo mna statne lialo. Uz druhe letisko som presiel behom a v tychto tropoch byva dost teplo. Kedze v lietadlach byva zima a ruksak som mal napratany, mal som dlhe nohavice (nieco ako rifle) a sveter. V tych gatiach som bol cely den a este k tomu smrdeli z restauracie z predchadzajuceho vecera dymom z ohna a rybami a homarom, ktorym som sa oprskal. V dlhych gatiach som bol aj cely den este na Bali, lebo z hotela som musel vypadnut uz rano, a cely den som v nich musel behat. V DPS som si aspon vymenil ponozky a tricko, ale gate som druhe nemal.

Este dobre ze Malaysian maju na WC v lietadlach aj kolinsku, tak som sa tym polial, nech tak nesmrdim, ale aj tak to musel byt pre ostatnych zazitok.

Hned ako som presiel branou sa zacalo nastupovanie do lietadla, takze nakoniec mala spriaznena hm.. institucia pravdu, aspon som necakal.

V lietadle som si zhlboka vydychol.

Navyse som dostal dobre miesta, uplne posledne, takze som si mohol sklopit hlboko sedadlo a bolo to v pohode. Vedla mna sedela mlada Rakusanka, sice skareda, ale inak ok.

Potom nastupili dvaja Slovaci vychodnari. To sa dalo spoznat podla prizvuku a poctu dopic a kokotov, ktore dokazali dostat do jednej vety.

Hned pri prvom roznose napojov sa opytali letusky, ci je pivo zadarmo a ked hej, ci nemozu dostat viac nez jednu plechovku.

Po jedle som sa rozhodol zaspat, tak som zaspal.

O chvilu ma ale zobudilo hlasenie.

"Captain speaking. Is there some doctor among the passengers? This is urgent!"

Nejaka starsia pani skolabovala.

Chvilu ju ozivovali v zadnom priestore (kusok od nas), dostala par ran tym srdcovym elektrostimulatorom, potom jej davali kyslikovu bombu, ale asi nic neporiesili, lebo doctor si isiel sadnut a kapitan oznamil, ze musime nudzovo pristat na najblizsom letisku.

Ak ta teta aj mala nejaku sancu na prezitie, toto bol podla mna rozsudok smrti.

Najbliszie letisko bol Aschabad.

Mimochodom, ta Turkmenbasiho mesita vyzera pri pristavani bez ironie uzasne.

Takto vyzera zdravotnictvo v Turkmensku. Hovorim, myslim, ze ta pani zomrela.

A ak nie, nechcel by som skolabovat v lietadle a potom sa zrazu prebrat v Aschabade.

Kym ju odviezli, presla polhodina, lebo turkmenske urady pozadovali vyplnenie nejakych papierov.

Dalsie tri a pol hodiny musela posadka vyplnat dalsie papiere, aby sme mohli odletiet.

Mimochodom, ti vychodnari boli nejaki futbalisti, co hraju v Malajzii.

Do Viedne sme dorazili so stvorohdinovym meskanim.

Postavil som sa k pasu a cakam, cakam, cakam a nic. Vsetci z mojho lietadla uz ani nevedeli, ze odniekial prisli a mne nic.

Isiel som nahlasit stratu batoziny.

Dozvedel som sa, ze vdaka kratkemu casu na prestup zostala v Kuala Lumpure.  Chvilu som si ponadaval, ale co uz, vzdy lepsie, ked sa strati pri prichode domov ako pri ceste tam.

Uz som bol takmer na slovenskych hraniciach, ked mi zavolali, ze nie je v Kuala Lumpure. Vraj sa stratila len na ceste medzi lietadlom a batozinovym pasom, takze si mozem po nu prist.

Tak som prisiel.

Do BA som dorazil v utorok asi o jednej, o tretej som uz bol v robote, kde som musel zostat do desiatej.

V stredu som sa z worku vratil o stvrt na jednu v noci. Vo stvrtok o pol jedenastej.

Az dnes som sa konecne vybalil a tym padom povazujem cestu za ukoncenu.

PS> Bude aj o Bali, ale az po vikende.

posted by: AIF at 23:32 | link | comments (7) |
na ceste

Template by motime.com  &  AIF  |   image credit: www.havanaclub.cz