
....ja inak....
...jen...tak...zlehka
Ailyn bojovnicka
Alexander Hamilton
Ambience
Berky Jariabok
Duskov skutocny
etka
Fetiak
Guatemalsky batohac...
Indy
Jedna fajna blogerka :-)
Junara
Kamikatze
Koniec sveta
Lobo
Matovy cajik
MM
Modre hory (hip hop)
Nic mimoriadne
Old S. - Rana vedla
perohryz
pikosky
Pretty chick in DK
Ruziklan
SME - Tomas Bella
Smrt zmrdom :-)
svetielko
upiiiirka
Uzasna Melony
V ustrety svetlu
today
September 2009
August 2009
July 2009
June 2009
May 2009
April 2009
March 2009
February 2009
January 2009
December 2008
November 2008
October 2008
September 2008
August 2008
July 2008
June 2008
May 2008
April 2008
March 2008
February 2008
January 2008
December 2007
November 2007
October 2007
September 2007
August 2007
July 2007
June 2007
May 2007
April 2007
March 2007
February 2007
January 2007
December 2006
November 2006
October 2006
September 2006
August 2006
July 2006
June 2006
May 2006
April 2006
March 2006
February 2006
January 2006
December 2005
November 2005
October 2005
September 2005
August 2005
July 2005
June 2005
May 2005
April 2005
March 2005
Stephenson: Quicksilver
z neba spadlo *loading* ziab
: Svedi vedia robit lepsi nabytok ako Francuzi. Aj ked oba su pravdepodobne z Rumunska.
V sobotu ma zastihol velky task: Volal mi Fetiak, ze mu mam prist pomoct zlozit ikeovu postel. Kedze zmysel svojho zivota vidim v manualnej praci so skrutkovacom (tato fraza sa mi tak paci, ze sa na tomto blogu objavila uz treti raz), tak som ani velmi nenamietal.
Zacali sme o pol jedenastej vecer. Najskor sme museli vypratat celu jednu izbu, co nam zabralo priblizne dve hodiny.
O pol jednej sme si rozlozili tu ikeovu skladacku.
Moje instrukcie boli: dones krizovy srobovak. Doniesol som pre istotu srobovakov viac.
Na zlozenie postele bolo treba aj kladivo. Kedze sme majstri improvizacie, nahradili sme ho tlcikom na maso.
Zatlkli sme prvu umelohmotnu vec, ktora tie dreva drzala pokope.
Bum, bum, bum, bum, crrrrrn.
To posledne bol zvoncek pri dverach, za ktorymi stal v pyzame sused, ktory prisiel zistit stav nasho dusevneho zdravia.
Pokracovat sme tak museli az druhy den rano. Ako hovorim: Svedsky nabytok je lepsi, aj ked ho robia rovnaki Rumuni ako ten francuzsky a aj ked je Ikea holandska firma (tvrdi Fetiak).
Dokonca nam este dve skrutky vystali.
A ked som potom cakal v aute, zistil som, ze sa mi do nosa vojde cela ceska dvojkoruna.
PS: politicky blog uz funguje a je niekde na tychto miestach
: mam dilemu.
Vzdy ked idem natankovat benzin, tak mi tampritomni brigadnici umyju predne sklo. Davam im za to dvadsat korun a neviem, ci to nahodou nie je vela.
Teda: vzdy sa ich opytam: ,,Na kolko si cenite svoju pracu?"
Doteraz mi nikto z nich neodpovedal, vsetci davaju len take kecy, ze to musim vediet ja a podobne.
Tak to riesim dvackou.
Ale musia splnit nejake podmienky:
1. Pozdravit
2. Opytat sa, ci vobec tie okna umyt chcem
3. Ak su to zeny, tak sa musia usmievat.
4. Ak su dvaja a chcu po dvacke obaja, tak musia umyt vsetky skla.
Takze je dvadsat vela alebo malo? Kolko davate vy?
: na ukazovaku lavej ruky mam asi trojcentimetrovy cerveny fliacik.
Vyzera to ako mozol, ktory uz presiel stadiom mozola a stala sa z neho trvala jazva. Ako ked clovek okopava zahradu a po prvom dni sa mu spravia mozole, po druhom dni popraskaju a po desiatich dnoch zostane tym stalym namahanim zacervenala a zatvrdnuta koza.
Stale som dumal nad tym, od coho to mam.
Druhu taku vec mam na zapasti pravej ruky, ale to uz viem. Obycajne totiz v praci sedim (lezim) tak, ze tukam na klavesnici. Lavu ruku mam o stol opretu laktom a pravu pred klavesnicou prave zapastim o roh stola. Sedolezim totiz nasikmo.
Dlhodobou pracou som si teda na tej pravej ruke vypestoval ten mozol od klavesnice.
Ten ukazovakovy mi ale vrtal v hlave.
Dnes som na to prisiel.
Okrem toho, ze pololezim, vlavo vedla klavesnice mam polozenu flasu mineralky Magnesia. Taka modra flasa. Pod vrchnakom je taky vystupok, taka obruba. Zatial co flasa je z makkeho plastu, ta obruba je z tvrdeho plastu.
Bez toho aby som laket tej lavej ruky zdvihol zo stola, vzdy sa len trochu natiahnem a chytim flasu. Ukazovak lavej ruky obkruzim okolo tej tvrdej obruby, takze flasa je stabilna a palcom ju uz len dochytim.
A od tej obruby tam mam tu zhrubnutu kozu.
To je ta evolucia v praxi.
Zacinam silno uvazovat nad tym, ze po vzore bajaju si zalozim este jeden blog na ine veci :-) politickeho charakteru, nech sa mam kde vyburit a neotravovat si tento blog :-)
: V irackej Kufe prisiel terorista v dodavke na preplnene namestie, prilakal ponukou prace co najviac ludi a potom odpalil bombu.
Clovek by cakal, ze ostatni obratia svoj hnev na tych hajzlov, co im robia take veci.
Ale za vsetko predsa mozu Americania a nova iracka vlada.
Others chanted to the police: "You are traitors!" "You are not doing your job!" "American agents!"
"We want the Mehdi Army to protect us. We want Moqtada's army to protect us," a woman dressed in a black abaya screamed.
Reuters
Kto chce psa bit, palicu si najde. Akurat niekto chce stale bit nespravneho psa.
: dnes som bol na poste.
Okrem mna tam bolo asi patnast ludi.
Okienka boli obsadene tri, jedna zamestnankyna este postavala kdesi vzadu.
Nad vsetkymi okienkami bol napis zdruzena priehradka.
Trinast ludi z tych patnastich stalo pred jednym okienkom, platili seky a ucty.
Ked zdruzena, tak zdruzena, isiel som k okienku, kde si teta prave dopozerala svoje nechty a zivla si. Sobota rano, aj ja by som zival.
Moj sek mi ale nepreplatila. To musim ist k tomu druhemu okienku, kde stoji tak vela ludi a kde ta teta nestiha.
Doteraz uvazujem nad vyznamom spojenia zdruzena priehradka.
: kto neveri, nech tam bezi. A nech si predtym precita tento postreh
: Potreboval som poslat do USA stvrtkove noviny.
Kedze som ziadne u seba nenasiel, ukradol som ich kolegyni.
Rano som vypisal obalku, vlozil do nej noviny a poslal.
Asi o hodinu som sa pozrel na stol vedla seba a tam boli stvrtkove noviny.
Hadanka: co je potom v tej obalke?
: hram teraz Warcrafta za Undead Scourge, tak mam morbidne myslienky.
Vcera sme napriklad boli na cintorine. Hladali sme Dubcekov hrob, ale sme nic nenasli. Cintorin je strasne do kopca, az som sa zadychal.
A pri pohlade na niektore bizarne nahrobky (napriklad jeden bol popisany z oboch stran: na jednej klasicke meno a priezvisko a vsetky tie povinne veci a na druhej len velkym: IVAN) mi napadlo viacero biznis planov.
Napriklad: kopa ludi sa na cintorin chodi poprechadzat. Mohli by tam teda postavit budky s obcerstvenim. Okrem kofoly a utopencov by tam mohli predavat aj zakusky. Napriklad rakvicky.
A este by bolo celkom stylove, keby nemajetni ludia mohli mat tiez nahrobky, s tym, ze by im to zasponzorovali velke korporacie.
Viem si celkom dobre predstavit napriklad: Tu lezi nasa milovana svokra, ktora nas opustila po dlhom trapeni. Enjoy. Coca Cola.
Alebo napis na hrobe niekoho, kto sa utopil: Smad nikdy nevyhra. Imidz je nanic.
Pripadne na hrobe nejakeho zcestovaneho cloveka: Berlin. Vietor. Londyn. Dazd. Rim. Slnko. Slavicie udolie. Smrt. A vas uces drzi a drzi. 3 Wetter Taft.
Alebo: Tu lezi XY. Bakterie Bifidus essencis podporuju vase travenie a prinasaju vam dlhsi zivot. Actimel od Danone. S extra velkymi kuskami ovocia.
Svajciarsky nahrobok po svajciarskom dochodku vam prinasa Winterthur a ja idem pracovat, aby som sa mohol ist hrat >
: dnes som hral Warcrafta III. Asi po roku.
Uz na ceste domov som mal take nutkanie stravit vecer za pocitacom. Kedze som bol pre podniknutie inych aktivit znacne obmedzeny tym, ze mi mali prist skontrolovat tesnost novych termoregulacnych hlavic na radiatoroch, aj tak som nic ine robit nemohol.
Prehrabal som sa tymi gigabajtami hier, ktore uz roky nehravam a nasiel som Warcrafta. Toho som hral naposledy pred rokom s Fetiakom ale sam uz davno nie.
Bol som tam zaseknuty v jednej misii, ktoru som nemohol prejst. Dnes som ju presiel na prvy raz a potom este nejakych pat dalsich, takze uz som Undead, treti pribeh. Najviac sa mi paci, ako ti moji bojovnici chrochtaju.
Ale v podstate som chcel uplne o inom.
Uz po ceste domov som zacal rozmyslat o tom, ako sa vola ten legendarny rusnovodic z modernej americkej mytologie.
Cital som totiz nejaky cestopis a tam sa autor rozculoval nad fanatikmi do zeleznic. Nejakym zvlastnym riadenim osudu som sa ja zamyslel nad legendarnym rusnovodicom z modernej americkej mytologie.
A kedze som si pospominal na kadejake postavy z modernej americkej mytologie, tak vas neusetrim a ked som mohol pol noci trpiet ja, mozte aj vy aspon chvilu.
Ako prvy mi prisiel na um Davy Jones, neviem preco. (Teraz uz viem preco, ale nepoviem).
To je samozrejme blbost, lebo Davy Jones ma so zeleznicami spolocne asi tolko, co ja s nadsenym rannym vstavanim, cize nic. Davy Jones je krasne meno, ktore vymysleli namornici pre morskeho diabla (bu bu bu), ktori berie duse utopenych a drzi ich v truhlici. (Davy Jones' Locker)
A ano, bude velmi popularny, lebo uz o mesiac bude jednou z hlavnych postav v piratoch z Karibiku. Ked som ako pat az desatrocne dieta cital so zatajenym dychom namornicke historky, tak jediny google siroko daleko bola kniznica s knihovnickami, ktore mali od znalosti modernej mytologie daleko a tak som stale nevedel, koho to stale spominaju.
Ale knihy za socializmu mali tu vyhodu, ze na konci byvali obcas vysvetlivky a tak som sa k tomu dopatral.
Isiel som spat asi o pol jednej a chvile zaspavania som sa snazil vyplnit brainstormingom. A rusnovodic stale nikde.
Ale spomenul som si na ineho cool typka. Paul Bunyan, ktory ma sochy po celom americkom Stredozapade. Teda minimalne o troch viem, aj ked som ich nevidel.
To bol drevorubac, ktory si napriklad vyrabal sparatka tak, ze zotal storocnu borovicu, spustil ju do udolia a ona sa tam celu zimu gulala z jedneho svahu do druheho. Na jar Bunyan prisiel a mal sparatko, ktore mu vydrzalo niekolko rokov.
Okrem toho, ze to bol najmocnejsi muz siroko daleko, mal aj modreho vola. Modry vol sa volal Dietatko, v originale Babe.
Jablkovy Johny bol zase typek, ktory na celom Stredozapade sadil jablka. Chodil po rodinach s vrecom plnym jablk a zbieral ich semiacka. Kade chodil, tam sadil stromy. A vsetci sa z neho podla legendy smiali, lebo im prisiel hlupy a blaznivy.
Ked zomrel, tak uz si to nemysleli, lebo zrazu im tam vsade kvitli jablone a oni mali vitamin ceee a netrpeli skorbutom kedze inac zrali len kukuricu. Tolko legenda, ale chlapik naozaj zil a volal sa John Chapman. A Americania na Stredozapade zeru len kukuricu a preto su tlsti. Bol som v Iowe, viem to.
A mozete ma volat zvrhlik, lebo kto iny pred zaspavanim moze mysliet na Jablkoveho Johnyho, ze ano.
No a priblizne o pol druhej brainstorming priniesol svoje ovocie. Z polohy lezmo som sa prudko premiestnil do polohy sedmo so slovami:
"Casey Jones!!!"
a tym padom som zabil dve muchy jednou ranou, lebo som prisiel aj na to, preco mi stale napadal Davy Jones. (Uhm... teraz sa mi vybavuje aj Davy Crockett, ale Texas a Alamo az niekedy nabuduce)
A len pre uplnost, ked som mal meno, spomenul som si aj na pribeh: CJ bol legendarny rusnovodic. Musel zaskakovat za nejakeho kolegu vo vlaku, ktory mal strasne meskanie. Lenze CJ to zmakol tak, ze meskanie dohnal. Akurat mu tam potom do cesty vbehol iny vlak a CJ zachranil cestujucich aj za cenu svojej smrti, ak si dobre spominam.
A jeho duch samozrejme pomaha rusnovodicom.
Casey Jones bola aj pocitacova hra na Didaktiku Gama. Bola o vlacikoch a bola strasne primitivna. Transport Tycoon je lepsi.
A teraz som si zavaril, lebo som si spomenul na este jednu legendu a neviem, ako to bolo presne.
Bolo to o najmudrejsom Indianovi. To bol stary Indian, ktory sa obsmietal okolo osadnikov, ked orali.
Chlapici vyorali brazdu, Indian k nej prisiel, vytiahol hrudu a hovori im. "Nebyt dobre, trava v zemi. Trava byt hore, byt dobre." alebo nieco v tom zmysle.
Osadnici ho samozrejme vysmiali a vyhnali prec, ved chceli zasadit kukuricu a psenicu, aby mohli byt tlsti. Mysleli si, ze mu sibe alebo ze sa zhulil z fajky mieru alebo nieco take.
Lenze doslo tornado a vsetku ornu podu im odfuklo. Lebo kym tam bola prerijna trava s korenmi v zemi, drzala ornicu pokope. Heh. A vraj tomu Indianovi niekde v Illinois postavili aj sochu aj s tym Nebyt dobre atd.
Kto to niekde vygoogluje, ma u mna plus, ja idem spat.