
....ja inak....
...jen...tak...zlehka
Ailyn bojovnicka
Alexander Hamilton
Ambience
Berky Jariabok
Duskov skutocny
Fetiak
Guatemalsky batohac...
Indy
Jedna fajna blogerka :-)
Junara
Kamikatze
Koniec sveta
Lobo
Matovy cajik
MM
Modre hory (hip hop)
Nic mimoriadne
Old Shakyhand
perohryz
pikosky
Pretty chick in DK
Ruziklan
SME - Tomas Bella
Smrt zmrdom :-)
svetielko
upiiiirka
Uzasna Melony
V ustrety svetlu
today
May 2008
April 2008
March 2008
February 2008
January 2008
December 2007
November 2007
October 2007
September 2007
August 2007
July 2007
June 2007
May 2007
April 2007
March 2007
February 2007
January 2007
December 2006
November 2006
October 2006
September 2006
August 2006
July 2006
June 2006
May 2006
April 2006
March 2006
February 2006
January 2006
December 2005
November 2005
October 2005
September 2005
August 2005
July 2005
June 2005
May 2005
April 2005
March 2005
Stephenson: Quicksilver
z neba spadlo *loading* ziab
Mo'nonymous on Nothing to lose
Mo'nonymous on Nothing to lose
etka on Dovolenka
Mo'nonymous on TJQKA suited
Mo'nonymous on Agent Red
Mo'nonymous on Ticho
Mo'nonymous on Novinky zo sveta ved...
etka on Novinky zo sveta ved...
xAIFx on Novinky zo sveta ved...
Mo'nonymous on Novinky zo sveta ved...
Varovanie: obsahuje spoilery a ine umyselne prezradenia priebehu deja, riesenia zapletiek a zaverov tu spominanych umeleckych diel.
: Moj kulturny zivot mi v ostatnom case neprinasa uspokojenie. Je sice pravda, ze do kina stale chodim priemerne raz za tyzden (no mozno za dva) a citam knihy kazdy vecer, ale ide to dolu vodou.
Totizto: moj prerod z vysokoskolskeho intelektuala na cloveka modernej doby uz velmo pokrocil a tym padom sa uzko vyprofilovali moje poziadavky.
Od kulturneho zazitku preto ocakavam najma: svizny dej, v pripade filmu pritazlivu hlavnu hrdinku a drsnackeho hlavneho hrdinu, pokial mozno mnozstvo krvi a hlavne stastny koniec, ktory mi umozni zaspat bez mnozstva nezodpovedanych otazok a s pocitom uspokojenia, ako to dobre dopadlo.
Ale...
Minule sme boli na tych zombikoch, Krajina mrtvych. Celkom dobry film, pri ktorom sa mozog velmi nezapoti, akcne to celkom bolo, hlavna hrdinka bola fajn.
Ale ten zaver... ved oni ti zombici v podstate vyhrali! Ako ja k tomu pridem? Zaplatil som strasne peniaze za to, ze zombici vyhraju? Ziadna atomova bomba, ktora by navzdy znicila ich hniezdo, ziadna mutacia, ktora by normalnym ludom dala nadprirodzene schopnosti, nic. Prezilo par ludi a hafo zombikov.
To ale este nebolo vsetko.
Zlomene kvety, artfilm ako vysity, na ktory som isiel v podstate z donutenia. (Fetyakova odplata za Doom). Celkom prijemny road movie, clovek bol v napati, ako to cele skonci...
... a ono sa to neskoncilo. Normalne v polovici filmu nabehli titulky a bol koniec a ja aby som rozmyslal, ze ako to vlastne ten Jarmusch myslel.
Uplne ma dorazil ale vcerajsok, preto to vlastne pisem. Prehryzaval som sa knizkou Chamber od Johna Grishama.
Dej je priblizne taky, ze je kosaty a preto ho nebudem popisovat, Proste jedneho typka z Ku Klux Klanu odsudia na smrt a jeho novonajdeny vnuk sa nejako nachomejtne a ide ho obhajovat.
Dejovy spad je minimalny, cele je to pomale, furt sa len ten pravnik niekam odvolava a oni jeho odvolania zamietaju.
Bolo tam zopar momentov, ked som uz myslel, ze vyhraju. Napriklad chceli protestovat proti nehumannosti popravy plynovou komorou, aby dosiahli odklad. Kedze nieco podobne sa uspesne nedavno podarilo v Kalifornii, myslel som, ze ten odklad dosiahnu a vo zvysku knihy este dokazu typkovu nevinu, lebo on bol vlastne len spolupachatel, co zanovito popieral a hoci to vsetci tusili, nemohli to dokazat.
Vysledok? Houby s makom pod padakom. Popravili ho. A ja som bol kvoli tomu hore do pol stvrtej, len aby som zistil, akym zazracnym tahom ho zachrania.
To nie je fer.
Idem si citat stare knihy od Leeho Childa, tie ma nicim neprijemnym prekvapit nemozu.
Motto: Prisla postou previazana skatulka a v nej bola bola bola bola Bambulka
Naozaj to tak funguje. Baliky byvaju opovrazkovane. To bola prva vec, ktoru mi povedali, ked som sa dnes dotrepal so strasne velkym balikom na postu a nebol previazany.
Nastastie veci smeruju k lepsiemu. Boli na to pripraveni.
Sice som im hovoril, ze mi staci trochu, ale predali mi cele klbko nadherneho, leskleho zlteho povrazku. V priesvitnom celofane. Za sestnast korun.
Strhol som celofan a zacal som vytahovat povrazok.
"Dajte to dvojmo, inak sa to roztrhne," povedala mi pani za okienkom.
Prikyvol som. Skusil som zlozit dvojmo tu cast, co som uz mal odmotanu, ale bolo to kratke. Odmotaval som z nadherneho leskleho zlteho povrazku stale viac a viac, az sa pri mojich nohach zacala vytvarat kopka nadherneho leskleho zlteho povrazku.
Medzitym sa odniekial vynoril druhy koniec povrazku. Najskor sa mi volne plietol pod prsty, potom sa uz volne plietol vsade.
Situacia: Po asi dvoch minutach marneho boja som tam stal. Za mnou dalsich pat ludi. Jeden koniec povrazku som mal v zuboch, na druhom som stal. Medzi dvoma koncami bolo klbko a chumel, vytvoreny zo zlteho povrazku. Snazil som sa ho zbavit. Rozmotavanie nepomahalo. Fighting for peace is like fucking for virginity. A to iste ako rozmotavanie povrazku.
Zamotal sa mi donho najskor prst a potom aj ruka. Vyzeralo to ako v tej detskej hre, kde sa z povrazka natiahnuteho medzi dvoma rukami vytvaraju kadejake obrazce.
"Nemate noz?" Znechutene som vyplul povrazok ust.
Nastastie teta za okienkom pochopila.
Zobrala mi povrazok a do dvadsiatich sekund mala balik zaviazany.
Bol som jej zaviazany. A nabuduce viazem baliky uz len doma.>
:Cesi davaju v priamom prenose ten trapny zapas s Talianmi.
Na STV ide krasokorculovanie.
A hokej Kanada - Finsko musim pozerat na Madaroch.
Kam ten svet speje?>
: niekedy si nieco vymyslim a neviem preco.
Napriklad na tuto sobotu som vymyslel, ze pojdeme na vylet. Teda, vymyslel som to uz skor, konkretne vo stvrtok, ale v sobotu k realizacii tohto napadu naozaj doslo.
Nie ze by som velmi holdoval podobnym aktivitam, ako je chodenie po vonku, ale clovek musi mysliet aj na svoje zdravie. A okrem toho had Fetiak v poslednej dobe zije zdravym zivotnym stylom, coz mu viditelne prospieva lebo celkom schudol. A to zase nemozem dopustit, aby to dospelo do stadia, ze nakoniec bude chudsi ako ja.
Plus, Flo sa stale stazuje, ze len sedime doma, tak som sa rozhodol zabit jednou muchou dve rany a vyzehlit si to trochu aj u nej.
V sobotu rano sme zo Severozapadakova dorazili domov a zaspali. Namiesto planovaneho odchodu v skorych hodinach sme sa teda nakoniec rozkyvali o stvrt na styri. Ved preco nezacat prat o druhej, ked sme boli doma od dvanastej, ze?
Nasadli sme do Hrkalky, vyzdvihli Fetiaka a jeho kamosku Zdenku. Do uvahy v tom case este prichadzala varianta cesty do Rakuska alebo Madarska, tam prechadzka okolo jazera spojena s obedom. Fetiak totiz tuzil po tom, aby opustil realitu vsednych dni prechodom cez hranice.
Nakoniec som despoticky musel rozhodnut, ze pojdeme do lesa, lebo sme povodne chceli ist do lesa.
Hranice sme nakoniec aj tak presli, konkretne hranice Bratislavy a okresu Malacky.
Po kratkom chaoseni s hladanim parkovacieho miesta sme nakoniec odstavili Hrkanu v Borinke pri krcme a kostole a vydali sa do hor.
Duni Dunaj a luna za lunou sa vali, co za hrad to tam na vysokom brali? Pred nami sa tycil hrad Pajstun, kopa skal na velkom kopci.
Velmi velkom a velmi strmom kopci.
Moj napad sa mi v tejto faze nezdal uz taky skvely. A po desiatich minutach slapania sa mi uz nezdal skvely vobec. Navyse Flo mala uplne blbe topanky, co pri vystupe vobec nepomahalo.
Nastastie prave po tych desiatich minutach som chytil druhy dych a uz sa mi slapalo dobre. Ale nepouzivane nohy a ine svaly boleli svinsky, ako keby sa tesili z toho, ze sa konecne mohli zapojit do nejakej cinnosti. Bolel aj chrbat aj pluca a vlastne vsetko.
Nakoniec sme ten kopec zdolali. Pajstun bol taky, ako vyzeral zospodu: kopa kamenov a tehal, obcas tvoriacich zmysluplne celky. Vyhlad bol celkom fajn, ale fukal tam strasny vietor, tak sme to po polhodinke na vrchole zabalili.
Dole sa uz islo fasa, lebo sa ten poloroztopeny sneh smykal, tak stacilo udrziavat rovnovahu. Kto v tom case este nemal premocene topanky, tak ich v tom case uz premocene mal. (to je paradox, co?). Okrem mna, lebo ja mam dobre topanky.
V krcme sme si dali caje s rumom a podaktori bez rumu. A pozreli si poslednych pat minut hokeja SUI-CDN. (to vyzera ako suicide). Diskutovali sme o registrovanom partnerstve a k nicomu sme nedospeli, lebo ta banda lavicovych liberalov okolo mna bola v presile.
Vecer som este Flo vytiahol do kina na skvely zombie flick Krajina mrtvych, ktory bol obzvlastneny tym, ze v polovici filmu prestali premietat. Vraj niekto odisiel cez poziarne schodisko a spustil alarm, tak museli prerusit film. Typek nam prisiel povedat, ze sa bude pokracovat o sest minut.
Divak: No ked o sest minut, tak o pol hodinu.
Jeho sused: Preco o pol hodinu?
Divak: A ty by si ako ojebaval?
A na celom filme bol najlepsi tento dialog, ak si odmyslime tie efektne zombicke mrtvacke xichty.
Pillsbury: [Motown is hot-wiring a car] Yellow to red!
Motown: What the fuck does a Samoan know about hot-wiring a fucking car?
Pillsbury: 50,000 cars stolen in Samoa every year.
Motown: Well, a million in Detroit.
Pillsbury: Detroit has 50 million cars. Samoa, 50,000. Every one stolen.
>
: Na uvod trochu backgroundu. I ked, ked je to na uvod, nemal by to byt frontground?
Takze: Kym sa clovek dostane zo Severozapadakova na dialnicu, musi prejst asi 35 kilometrov po normalnych cestach. Zo Severozapadakova do dediny Hillsboro je to taka prijemna cesticka, kde cloveka brzdi len jedno mesto a tato dedina. Potom sa cesta meni na rychlostnu drahu.
Je to sen kazdeho motoristu: nadherna cesta, vedie lesom, je siroka a rovna ako pravitko s len par zakrutami. Takmer ziadne auta po nej nechodia, je vacsinu casu prazdna a viditelnost je velmi dobra aj v noci, kedze je to rovina. Policajti sa na nej nikdy nevyskytuju. Hoci je maximalka 90 km/h, velmi to zvadza na rychlejsiu jazdu.
Ma len jednu nevyhodu: Okolie Severozapadakova nie je dostatocne pokryte signalom rozhlasovych vysielacov, prve normalne radio bez sumenia sa da pustit az po Hillsboro, prave na tej rychlej ceste.
*** koniec backgroundu***
Minulu nedelu som si to sinul zo Severozapadakova v ustrety domovu. Za Hillsboro som tradicne pridal plyn a rychlostou cca 100-115 km/h som sa sa priblizoval k domovu.
Aby mi cesta rychlejsie ubiehala, zapol som si radio.
Prve, co som pocul, boli nasledujuce slova:
"Spomaľ máš privysokú rýchlosť
vnímam ju len šiestym zmyslom
máaaam závrat
náhlim sa po tvojom boku
a mám už dosť zbytočných pokút
máaaam sa báť?"*
Dnes som sa zo Severozapadakova vracal opat. Za Hillsboro som tradicne pridal plyn a rychlostou cca 100-115 km/h som sa sinul domov.
Aby mi cesta rychlejsie ubiehala, zapol som si radio.
A co sa ozvalo ako prve?
"Spomaľ máš privysokú rýchlosť
vnímam ju len šiestym zmyslom
máaaam závrat
náhlim sa po tvojom boku
a mám už dosť zbytočných pokút
máaaam sa báť?"
Chce mi tym niekto nieco povedat? Kua?>
*Peha: Spomal
: Ak by este zili stavitelia pyramid v Gize, tak by sa museli sklonit pred mojim stavitelskym umenim. Yeah! >
: Nad istym panom, ktory v zime jazdi na osuchanych letnych gumach som sa uz rozculoval.
V diskusii pod jeho povodnym clankom uz vtedy dostal "co proto".
Zda sa, ze Mr. Milan Dubek sa stale nepoucil a tvrdosijne trva na svojej pravde.
Vo svojom najnovsom prispevku do fondu skvostov si opat dovoluje ponadavat na zlych cestarov.
"Cestoval som autom v podvečer v Bratislave z centra smerom na severovýchod. Bohužiaľ musím konštatovať, že cesty boli plné kašovitého klzkého snehu, na ktorom som sa veselo šmýkal. Len šťastnou náhodou som jazdu zvládol ale nebolo mi všetko jedno. Mám síce len letné pneumatiky zn. Matador a už aj dosť zošúchané (dúfam, že je to ešte v norme), ale aj tak si myslím, že cesty by mali byť v každom okamihu perfektne upravené. Veď za to platíme nemalé peniaze."
Vcera podvecer som na ceste bol aj ja. Napriek tomu, ze mam zimne gumy s dobrym dezenom, na niektorych miestach to bolo o hubu.
Keby do mna vrazil sialenec na letnych zosuchanych gumach, asi by som mu napchal ten kasovity sneh do krku, nech zisti, ze niektore veci jednoducho na zimu nie su usposobene.>
: Ked umyva riad zena, znamena to, ze sa dojedlo.
Ked umyva riad muz, znamena to, ze sa ide jest >© Flo
Parental advisory Explicit content
Varovanie: Nevhodne pre ludi, ktorym prekazaju vulgarizmy, ktorymi sa vzhladom na charakter popisovanej udalosti nasledujuci opis len tak hemzi. Nevhodne pre fenylketonurikov.
Jednym z mojich oblubenych filmov je 8mile, lebo mam rad eminema. Niet preto divu, ze som sa s radostou nanominoval k Lyrikovi H pri vyprave na miestne kolo v repovych freestyle battloch v Trnave.
Zozbierali sme patclennu crew a v Hrkalke s podozrivo poklesnutou zadnou napravou (niektori clenovia crew boli tazkotonazni) sme vyrazili smer mesto mojej mladosti.
Lyrik ale blbo odhadol cas a navyse si pomylil miesto konania, tak sme este styri hodiny bludili po TT a prezierali sme sa v skvelej mexickej restauracii.
Nakoniec sme predsa len dorazili na miesto, kde od nas vdaka nasim konexiam nepytali ani vstupne a tvrde nekompromisne suboje sa mohli zacat.
Pre tych co nevedia, o co ide, tu je moj pokus o definiciu:
Rap freestyle battle (rep fristajl betl): Oproti sebe sa postavia dvaja reperi. Kazdy ma minutu a pol. Pocas svojho casu sa kazdy snazi co najviackrat povedat slova ako: kokot, jebo, sracka, hovno, jebnuty, znicim ta, vsetci ruky hore, kokot, kokot, kokot. Ten, ktoremu sa podari do svojho prejavu zakomponovat co najviac tychto slov, je vitaz. Ak sa mu to este aj rymuje, tak sa docka ovacii prevazne pubertalneho publika.
V Trnave sutazilo 16 raperov. Na zaciatku sa kazdy z nich predstavil kratkym fristajlom.
Nas zaujal typek, ktory dokazal minutu a pol opakovat nasledujuce verse: Ja som velky kokot / Ty si velky kokot / Ja som robotko / taky kokotko / Ty si robotko / Taky kokotko / Vsetci ruky hore / vsetci ruky hore / ty si taky kokot / lebo ja som kokot / zajtra sa nejde do skoly / tak vsetci ruky hore.
Bohuzial nepostupil do dalsieho kola a tak sme boli ochudobneni o dalsi umelecky zazitok.
Potom uz islo o hubu, zacali sa totiz ozajstne one on one suboje.
Vacsina vystupeni bola priemerna, ale zase treba brat do uvahy, ze oni si to museli priamo na place vymyslat a aby to davalo aj zmysel. Niektori sutaziaci sa snazili vyostrit atmosferu tym, ze do svojich repov zakomponovali aj rodinu supera. Clovek by az netusil, kam vsade sa da jebat mamu otca s vibratorom aj bez (ja som vas varoval ze to bude drsne, tak sa nestazujte)
Najvacsia pozornost sa upriamovala na repera, ktory si hovoril Turbo T. Ten bol najvacsi frajer, v publiku pri predstavovani zozal najvacsie vykriky obdivu a ak som spravne vyrozumel, bol nieco ako organizator celej sou a hlavne bol kamaratom a tajnym favoritom poroty. Jej objektivnost bola teda zarucena :-)
V prvom kole Turbo T narazil na jedneho typka. Ten predviedol priemerny rep, Turbo T ale prepadol na celej ciare. V jeho fristajle sa stale opakovali rymy, ked mu dosla invencia, tak vydaval len nejake zvuky ako hu hu ye ye. Museli sa stretnut v troch kolach, v ktorych bol neporovnatelne horsi.
Potom zaznel verdikt poroty: Vitazom je Turbo T lebo sa lepsie drzal temy.
V semifinale narazil na dalsieho: Ak v predchadzajucom kole sa este dalo hovorit o dajme tomu akejsi vyrovnanosti, v tomto Turbo T pohorel este viac. Rymy mu vobec nesli, jeho flow bol smiesny az detsky a vobec bola to sracka.
Verdikt poroty: Vitazom je Turbo T lebo sa lepsie drzal temy v rozhodujucom kole. Co bola dost velka sranda, lebo sa jej nedrzal.
Nastastie vox populi vyjadril svoju nespokojnost dostatocne hlasno a porota v obave o svoj dalsi osud musela svoje rozhodnutie zmenit a spravodlivosti bolo ucinene zadost.
Celkom sme sa pobavili. Doma o piatej rano sme este s Flo riesili, kam sa v sustave s neparnym poctom atomov vodika podeje ten nadbytocny, co nemoze vytvorit molekulu a potom sme uz len spali.
Rano na zachode mi este prisiel na um fristajl, ktorym by som to tam vyhral, keby som sa bol byval zucastnil:
Kazdy spravny reper / potrebuje sveter / aby jeho rymy / neprechladli od zimy / vsetci reperi su nuly / najlepsi je lyrik co hovori si Buli
: nemam rad rozhlasovych moderatorov
Aj dnes sa mi to stalo. Sedim v aute, pocuvam radio a typek melie:
"... tak o tejto skladbe vam ani nic nepoviem, lebo tu uz pozna kazdy."
Nielenze som ju pocul prvy raz, ale ked potom spomenul interpreta, tak o nom som tiez v zivote nepocul.
Minule ma tiez tak vytocili, to som isiel v aute s Fetiakom a davali nejaku skladbu od Santanu a tiez to okomentovali, ze to uz musi poznat kazdy.
A pritom to nie je pravda :-) >