...whatever...

Nous n’avons pas seulement des armes. Mais le diable marche avec nous.

Recept

: nejako sa rozmohli recepty na chutne jedla, tak som sa rozhodol aj ja prispiet svojou troskou do mlyna.

Nasledujuce jedlo je rychle a chutne, v zavislosti od pouzitych surovin moze byt aj lacne.

Oblozeny rohlik:
potrebujeme:
    rohlik 1-5 ks
    natierkove maslo, pripadne nejaku inu natierku
    sunka
    syr
    paprika, taka masita
    take zelene, neviem ako sa to vola, ale predavaju to v zvazkoch

postup:

rohliky si naukladame na pracovnu dosku. Mozeme ich rozkrojit, ale nemusime. V takom pripade ich otocime, aby rovna  strana bola hore. Vznika vsak riziko, ze sa nam hotove rohliky budu kotulat zo strany na stranu, preto ich treba naukladat velmi tesne vedla seba.
Nanesieme natierkove maslo, pripadne nieco ine rozotieratelne. Navrch rohlikov poukladame sunku. Nakrajame si syr, osobne odporucam taky neudeny krivan alebo ako sa to vola. Mozeme pouzit aj toastovy syr, ktory zakupime uz naplatkovany. Syr umiestnime na sunku!

Hotove jedlo dozdobime nakrajanou paprikou a tym chutnym zelenym. To este predtym na doske pokrajame na kolieska.

Dobru chut! >

posted by: AIF at 22:27 | link | comments (4) |
whatsofuckingever

Styri veci

: Pokracujem v stafete, ktoru som dostal od ZZ. O co ide sa mozte docitat tu a tu

takze:

Moje styri zamestnania:
: novinar
: strazca parkoviska
: cistic strasne velkeho a strasne zasvineneho stroja od vazeliny
: prilezitostny grafik

Moje styri oblubene filmy:
: Jay and Silent Bob Strike back
: Hviezdna pechota :-)
: Underworld
: Blade 2

Styri miesta, kde som zil:
: HC
: BA - Mlynska dolina
: Helsinki
: BA-DNV

Styri oblubene TV programy:
: Nepozeram TV

Styri miesta, kde som bol na dovolenke:
: Kanarske ostrovy
: Stockholm
: Grecko
: Ked som bol just a little child, tak takmer cele SK a CZ

Moje styri oblubene jedla:
: takmer cokolvek, co navari Flo
: köttbullar, ale original
: sobie steaky
: spagety

Styri weby, ktore denne navstevujem:
: blog.sme.sk
: motime
: BBC
: google :-)

Styri miesta, kde by som bol radsej ako teraz:
: v posteliiii
: SoCal
: v kine
: v aute

Styri blogy, ktorym odovzdavam stafetu:
: bella.blog.sme.sk
: balogova.blog.sme.sk
: Ailyn
: Melony



Este raz pre istotu v strucnosti pravidla: Názov spotu musí obsahovať Four Things, ktorý môžete doplniť napr. na "Štyri veci - Four Things" alebo "Čtyři věci". Na začiatku spotu odkážte na spot toho človeka, ktorý Vás uviedol v poslednom bode. Vyplňte v každom bode vždy 4 veci. Môžete ich linkovať pre zaujímavosť ale nutné to je iba tam, kde je to uvedené.
Prosím, nešírte Four Things e-mailami. Táto hra je vyslovene určená ako hra na webových stránkach!
Pravidla via Rony

posted by: AIF at 12:25 | link | comments (8) |
whatsofuckingever

Merde!

: umieram

Vcera som sa zvijal v bolestiach celu noc, dnes uz je to lepsie, ale stale to nie je ok... a za vsetko ako vzdy mozu Francuzi.

A vyzeralo to tak idylicky. Zobral som svoj kufrik s nastrojmi a Flo a isli sme sa navecerat. Fetiak sa zase vytiahol a uvaril mnam mnam, z coho mam komplexy, lebo ja take neviem a je mi to stale v roznych formach pripominane.

Po veceri pre mna nastal hlavny bod programu. Uz som sa tu raz vyjadril, ze svoju buducnost vidim v manualnej praci so skrutkovacom a zostavenie Fetiakovho novonadobudnuteho pisacieho stolika malo ukojit moje montovacie vasne.

Stolik bol vo forme dosiek v krabici, postaveny nalezato pri stene. Odbornym okom som zhodnotil stabilitu, zobral noz a odstranil igelitovy obal. Dosky boli este obviazane takou tvrdou umelohmotnou paskou.

Ani pre tupy noz to nebola prekazka. Stacilo par rezov a obsah krabice bol na slobode.

Z velkej radosti z takehoto priazniveho vyvoja mi vsetkych tych 30 kg dosiek treslo na palec.

Myslim ze moje nadavanie, poskakovanie a valanie sa po zemi muselo vyzerat smiesne.

Po chvili to ale preslo, sok urobil svoje a tak sme sa mohli pustit do asemblovania. Na uvod som si pomylil samorezne skrutky a narval som dve vacsie tam, kde mali byt mensie. V konecnom dosledku to sposobilo, ze nam jedna vacsia chybala. Ale ako pri kazdom spravnom francuzskom vyrobku, ak by sme aj postupovali podla navodu a trafili vsetky skrutky, ich pocty by nesedeli. Tusim.

Pracovali sme s chutou a rychlo. Navod bol prehladny asi ako mapa tokijskeho metra s napismi len v kanji. Ale co je 2eme a 3eme sme vdaka Fetiakovym pozoruhodnym jazykovym znalostiam trafili dobre. On vie tak dobre po francuzsky, ze vie dokonca hned z voleja prekladat text jednej amoralnej pesnicky: vidim ta v metre, vidim ta vo vani, vidim ta v posteli. To bol ten text.

Praca nam isla rychlo od ruky, dokonca tak, ze sme asi trikrat namontovali niektore veci na uplne ine miesto a potom sme to museli prerabat.

To vyzeralo asi tak: nieco sme spokojne dokoncili, jeden z nas sa postavil, dlllho sa zahladel na navod, na produkt, na navod, na produkt, predniesol par vyberanych slov a: Mame to zle. Nie, dobre to je. Nie, zle to je. Nie, dobre. Kua, fakt je to zle. A vadi to? Co s tym... atd

Stol sme napokon nedokoncili a pokracovat asi budeme zajtra.

Horsie to bolo, ked som prisiel domov. To sa mi uz od bolesti robili kruhy pred ocami. Dal som si dole ponozku, kde ma privital pohlad na nieco zelenomodrocierne, co bol kedysi moj prst. Nepomohli ani vatove obklady s alpou, ani hore vylozene nohy, ani nic. Nakoniec som ale upadol do milosrdneho spanku.

Dnes je to uz lepsie, len sa blbo soferuje. Nemozem poriadne mackat spojku. A krivam.  A este som prechladol, lebo som v noci nemohol mat nohu pod paplonom. Blby stolik.>

posted by: AIF at 20:19 | link | comments (2) |
whatsofuckingever

No, ze si to uvedomili...

"Církevní představitelé: Přetahování věřících je nepřijatelné

PRAHA 24. ledna (ČTK) - Představitelé českých křesťanských církví se dnes shodli, že při pastoračních aktivitách musí být zřejmé, ke které církvi duchovní patří a pro které věřící je jeho služba určena. Veškeré projevy proselytismu, tedy "přetahování" věřících, označili katoličtí biskupové za jednoznačně nepřijatelné."

posted by: AIF at 20:33 | link | comments (6) |
drobnuostky

Galánta rep: Út a sláger megszületíséhez

: based on a true story... sort of...

mam nejake resty, tak ich musim dohnat, kym to uplne nezabudnem.

Takze: bude asi novy album. Ale na to treba nahrat demo. Na nahratie dema sa bolo treba presunut za hranice vsednych dni, konkretne do Galanty. A na to bolo treba sofera s Hrkalkou. Kedze so skromnostou sebe vlastnou musim priznat, ze taky je len jeden, ocitol som sa jednej mrazivej soboty za usvitu na ceste.

Vstavat v sobotu o osmej je samo o sebe dost sialene, ale co clovek neurobi preto, aby ho spomenuli na CD v sekcii Special thanx, vsakze... vsakze!

Po ceste sme este vyzdvihli producenta so zalubou v cievkovani a uz nam nic nestalo v ceste za vecnou slavou. Teda im. Ja som len sofer a ochrankar, plnia sa mi detske sny. Inak, prvy raz som asi stretol ziveho producenta. Vzdy som si ich predstavoval inak. Ako typkov, co maju na oboch usiach mobilne telefony, do ktorych striedavo nadavaju a striedavo sa zaliecaju a z vreciek im pritom vypadavaju pomackane bankovky. A ono  lala - take ucho v siltovke. Poznam ho sice uz dlhsie, ale az teraz som sa dozvedel, ze je producent, ja som vzdy myslel, ze len DJ alebo ako sa to vola. Sampler. Muzikotvorca.

V Galante sme hned na zaciatku zabludili. Bola tam znacka Billa doprava a ono to fakt bolo vpravo, ale az o krizovatku dalej.

A este som sa tesil, ze uvidim nahravacie studio, ale skoncili sme v jednej obyvacke s compom a mikrofonom, pred ktorym bola na takom drziaciku z ohnuteho drotu natiahnuta pancucha. A potom, ze Cesi maju zlate rucicky. To este nevideli, ako sa da s nedostatkom zdrojov vysporiadat tu.

Nasim hostitelom a hlavnym majstrom zvuku bol miestny reper, ktory by mal byt radsej basnik. Ale to uz zachadzam do prilisnych detailov.

Takze nahravanie dema vyzera takto:

Producent si lahne na gauc, stiahne siltovku na oci a obcas zamrmle: "To je zle. To vymaz. To neberieme. To je zle"

Potom to chce psa, ktory steka za dverami. Teda neviem ci to bol prave doggy dog, mozno to  bola aj bitch, ale to  pre potreby pribehu nehra ziadnu ulohu.

Recept bude uplny, ked pridame osobu najhlavnejsiu: repera.  Ten ma na usiach buldozeristicke sluchadla a repuje. Hudbu pocuje len v tych sluchatkach. Pocuvat rep a  capella je dobry ulet a asi by to mali zakazat. Ono sa to totiz vobec nepodoba na vysledny produkt. Na koncertoch to znie lepsie.

A myslim, ze zacinam obdivovat umelcov. Ja som inak clovek dost trpezlivy, ale nahravat jednu vec na 20x by asi bolo nad moje sily. Najma ak by mi do toho stale pitchoval nejaky wannabe producent ;-)

V prestavkach sme nasmu hostitelovi zjedli obed a na zaver nam jeho zlata mama naznasala strasne vela dobrot. A potom, ze Slovaci su pohostinni. No su, ale sem by sa mohli prist ucit.

Vysledny vysledok (krasne spojenie) som este nepocul, ale mohlo by to byt ok. Najma ku koncu sa uz reper rozrepoval a celkom mu to islo, lebo rano mal este taku zamrznutu celust.

To som teda zvedavy>

PS. Ten titulok som vymyslel ja. Dal som si ho prelozit kolegovi, ale medzitym som zabudol, co to vlastne malo byt. Takze sa na mna neobracajte so ziadostou o preklad.

posted by: AIF at 20:44 | link | comments (7) |
whatsofuckingever

Vikend v troch dejstvach

: Dejstvo prve: Doom on da bridge

V sobotu som absolvoval stvorhodinovu prechadzku. Peso. Flo ma na mna zdravy vplyv.
Po ceste smerom do Chramu konzumu sme boli nuteni prekonat velku rieku. Za tymto ucelom sme pouzili most. Na moste stal domcek. Mytna budka vraj. Na domceku boli dvere a na dverach pasy lepiacej pasky. Alebo pasky lepiacej pasy. Na lepiacej paske boli instrukcie, ako sa da do doomu dostat, pretoze je tam galeria.

Pri navrate sme prechadzali tym istym mostom. To je dost logicke, lebo na parkovisku pod nim stala Hrkalka. Doom stale stal na rovnakom mieste. Len dvere zmizli a namiesto nich tam bola plachta alebo deka alebo co.

"Aha, uz je to otvorene," prehodila Flo a pokracovali sme v schodovom zostupe.

Z doomu ale vybehol clovek s bradou. "Chcete ist dovnutra?" spytal sa a hned si odpovedal. Tak sme sa dostali do doomu.

Clovek s bradou bol maliar, ktory rychlo rozpraval. V domceku mal baaabku, za ktoru rozpraval a ktora nas privitala. Flo dostala pusu na ruku od baabky a ja rukotras, od baabky.

Clovek s bradou stale rozpraval. Dozvedeli sme sa, ze prave pripravuje novu expoziciu a ukazal nam svoje diela. Obzvlast hrdy bol na svojich 20 obrazov, ktore znazornovali most Apollo v roznych momentoch otacania. Tomu sa hovori krutiaci moment a ja ako automobilovy nadsenec som to musel ocenit. Okrem toho maluje Bratislavu a Vieden. Mne sa tie obrazy nepacili, ale ja som kulturny ignorant. A jeden stoji 4000 Sk.

Ale inak je to tam zaujimave a kto sa chce dostat do doomu, musi len potiahnut za spagat so zvoncekami, ktory visi z okna.

Dejstvo druhe: Path of the suicide warrior

Vecer som nastartoval Hrkanu a viezol som Flo do Severozapadakova (aj ked Incucunov dedo tvrdi, ze to nie je az tak velmi Severo). Celu cestu husto poprchalo.

V Severozapadakove som si pozrel na malej ciernobielej TV Dogmu. Flo medzitym zaspala.

A vo mne sa prebudil dusevny nepokoj. Myslel som si, ze som sa ho uz zbavil, ale on sa stale vracia. Prvy raz mi od neho pomohol zazen, druhy raz zmena jobu. Dusevny nepokoj sa prejavuje tak, ze citim naliehave nutkanie zdvihnut sa a ist. To je jedno kam, len ist a ist a ist, prec prec prec. Odkedy som spoiled brat, tak najlepsie autom.

Zakryl som Flo a vybral som sa do necasu.

Uz sa Severozapadakovom som zistil, ze to nebol dobry napad. Ten dazd medzitym stihol zamrznut a dusevny nepokoj sa zmenil na strasnu chut na spanok. Ale nemal som kluce a nechcel som ju budit, tak som hrdinsky bojoval dalej.

Spanok som ciastocne odohnal tym, ze som si v tej kose otvoril okno. Do BA som prisiel s cenculom na nose a ruky som si z volantu odlamoval, ale nezaspal som.

Horsie to bolo s cestou. Vzdy ked zafukal bocny vietor, tak ma po tom klzisku odfukol. A ked som za Corners odbocoval na dialnicu, zacal som brzdit na zaciatku mosta. Zastavil som asi dva metre za odbockou, dobrych 50 metrov od zaciatku brzdenia. Mosty su svine, ale dialnica bola sucha a celu cestu som nestretol ine auto.

Dejstvo tretie: Whatafuck is art?

Fetiak strasne tazko nesie, ze so mnou musel ist na Doom. Za trest vraj musim ja s nim ist na nejaky art film. Uz sme boli na dvoch, ale ten hajzel stale meni podmienky, co je umenie.

Najskor sme boli na Kiss kiss bang bang, co bol skvely film. A hrali ho v ART Palace. To vraj nebol art film, lebo bol dobry.

Dnes sme boli na Domino. Ak uz toto nebol ART tak ja neviem co. Hrali ho v ART Palace. Cely film tam ti ludia fajcia. Nadava sa tam. Ma to zvlastnu dejovu liniu. Strih je vylozene umelecky, taky klipovy. Nema to bohvieaky dej. Je to sracka. Prenasaju sa tam filozoficke myslienky typu: Ludia sa delia na tri druhy: bohatych, chudobnych a tych medzi tym.

Je sice pravda, ze je tam aj dost naturalisticke nasilie (typkovi amputuju ruku brokovnicou), ale nie je ho tam na akcny film dost.

Vysledok: artfilm ako vysity.

Fetiak ale tvrdi, ze dohoda bude splnena az ked budem na tom filme trpiet. Kua... to zase bude nejaky o chlapikovi, ktory 90 minut sedi na hojdacom kresle a hojda sa. To nie je fer.>

posted by: AIF at 21:33 | link | comments (3) |
whatsofuckingever

Zimna rallye

: Hrkani zima nesvedci.

Nielenze jej dlho trva kym zahreje motor, ale cez zimne obdobie vykazuje aj ine drobne musky. Napriklad central nefunguje tak ako by mal. Alebo pravidelne kazdu zimu blbne tachometer.

Ma to vyhodu. Niekedy staci jemne stupit na plyn a z Hrkalky je pretekarske auto. O tom, ako sme isli po BA stoosemdesiatkou pise noubady.

Mne sa podarilo zachytit len stosestdesiatku. Ale zase, kto sa moze pochvalit, ze z 20 na 160 ma jeho auto zrychlenie za par sekund?

posted by: AIF at 22:25 | link | comments (1) |
drobnuostky

Kto to bol Ebonit?

: Moj sen o skorom spani sa dnes rozplynul velmi skoro.

Neuvazene som sa ponukol Fetiakovi, ze ho odveziem domov. Po kratkej zastavke v Stene sme mali dlhu zastavku v Tesku.

Dlzka zastavky bola sposobena najskor vyberanim najvhodnejsieho beckoveho filmu na DVD, co skoncilo ulovkom Vikingov u Fetiaka a nicoho u mna.

Potom nastal zlaty klinec programu. V oddeleni elektroinstalacie sme rozoberali vypinace, aby sme zistili, ci cvakaju a kolko maju srobikov. Fetiak sa totiz rozhodol pre kompletnu rekonstrukciu svojej vypinacovej siete, na co urcite nebol vhodnejsi cas ako pondelnajsia noc. A este sa rozhodol, ze najvhodnejsim vykonavatelom tohto nesmierne narocneho tasku budem ja, akozto znamy domaci majster, kutil, dlazdickar a elektrikar v jednej osobe.

Vypinace sme nakoniec trafili spravne. Len teta pri pokladni nedokazala nablokovat moj sanon, co bol zase moj ucel navstevy hypermarketu a nechcela mi ho predat. Ako nezdolny bojovnik za prava spotrebitela som sa ho ale nechcel vzdat. Teta, oznacena visackou Host 14 nakoniec niekam zavolala, aby sa poradila.

"Ked oni trvaju na tom, ze ho chcu," povedala placlivym hlasom do telefonu. Nakoniec som si musel ist vziat druhy. Ten som pre istotu platil pri druhej pokladni, kde predo mnou typek platil cigarety dvojkorunackami. Cinkalo to.

"On umrel, hergot on umrel. A taky bol mlady," oznamila mi teta druha pokladnicka. Tuto vetu zopakovala asi trikrat, pricom mi vysvetlila, ze zomrel Hergot zo Senzusu. "A taku veselu hudbu hrali a predsa sa mu to nevyhlo,"  nasledovala hlbokomyselna uvaha.

Tesko sme opustili smutni. A este sme sa hadali, ci ideme ku mne po skusacku alebo nie. Fetiak robil hrdinu a tvrdil, ze on pritomnost prudu zisti aj prstami. Nakoniec sa ale musel podvolit psychickemu natlaku skusenejsieho. Najma ked ja som drzal v ruke volant.

Prvy vypinac sme vymenili velmi rychlo a v pohode. Aj druhy. Ale ten uz nesvietil. Po asi polhodinovom experimentovani, ktore spocivalo v presuvani stolicky od poistiek k lampe a vrtani sa v lampe srobovakom a skusackou sme nakoniec svetlo dosiahli. Kde bola chyba nevieme doteraz.

Za odmenu som sa mohol pozerat, ako Fetiak cisti zachod svojej macky a v sexi zltych rukaviciach lyzickou vybera jej hovna.

Po namahavom fyzickom i psychickom vykone nasledovala filozoficka chvilka. Temou dna bola elektrika. Prisli sme na mnozstvo zavaznych otazok, no na ziadnu odpoved. Questions follow:

Ako elektrika funguje? Ako prud vie, kedy ma ist? On chodi dokola? Ked nie je zapojeny vypinac, chodi prud stale v tej zapojenej casti? Ako to, ze ked sused zapne ziarovku, tak mi neberie prud? A kto vlastne vymyslel elektriku? Bol to milovnik zabacich stehienok? A kto prisiel na to, ze ked trie ebonitovu tyc liscim chvostom, vznikne zaporny naboj? Co musi clovek hulit, aby mu napadlo triet ebonitovu tyc liscim chvostom? Kde mozno zohnat ebonitovu tyc a lisci chvost? Ebay?

A na zaver este nieco. Doom je fakt nepodareny film. Hleeedaaam doom hoolubiii>

posted by: AIF at 00:01 | link | comments (7) |
whatsofuckingever

Ajm jor suprstaar

: Hm.

Hm.

Hm.

Preco sutaziacim v superstar niekto nepovie, ze ked nevedia po anglicky, mali by si vybrat slovensku pesnicku? Moje usi trpeli. Aj moj znamy z Bruneja ma lepsiu anglictinu a to ju ma strasnu.

Superstar som bol donuteny pozerat, lebo som cakal na film. Na Jednotke. Den po zajtrajsku, stalo v programe. Cakal som teda Day after tomorrow.

Koli mi na obede hovoril, aby som sa velmi netesil, ze to bude nejaky ojeb. Ze to bude urcite nejaky nemecky RTL film. Myslel som, ze nie, lebo v programe bola ako krajina povodu uvedena USA.

Bol to ojeb.

To, co STV vysielala ako Den po zajtrajsku bol v skutocnosti Post Impact. Prvy komentar na imdb hovori, ze je to Bad, but worth a few chuckles.  A dalsi, ze je to worst movie ever made. A dalsi, ze je to Absolute crap.

Navyse to bol americky v koprodukcii s RTL.

Boli ma hlava, tak som to ani nepozeral. Niet dovodu, aby ma bolela este viac>

posted by: AIF at 22:08 | link | comments (4) |
drobnuostky

Gender studies pre pokrocilych

: Napadla mi zasadna otazka.

Preco je vlastne Hrkalka TA Hrkalka, ked je to TO dejvo alebo TEN rejsr?  Zeby islo o nejaku projekciu mojho podvedomia? Napriklad ze podvedome viem, ze je lepsie byt v nej ako v nom?>

posted by: AIF at 22:59 | link | comments (3) |
drobnuostky

Template by motime.com  &  AIF  |   image credit: www.havanaclub.cz