
....ja inak....
...jen...tak...zlehka
Ailyn bojovnicka
Alexander Hamilton
Ambience
Berky Jariabok
Duskov skutocny
etka
Fetiak
Guatemalsky batohac...
Indy
Jedna fajna blogerka :-)
Junara
Kamikatze
Koniec sveta
Lobo
Matovy cajik
MM
Modre hory (hip hop)
Nic mimoriadne
Old S. - Rana vedla
perohryz
pikosky
Pretty chick in DK
Ruziklan
SME - Tomas Bella
Smrt zmrdom :-)
svetielko
upiiiirka
Uzasna Melony
V ustrety svetlu
today
September 2009
August 2009
July 2009
June 2009
May 2009
April 2009
March 2009
February 2009
January 2009
December 2008
November 2008
October 2008
September 2008
August 2008
July 2008
June 2008
May 2008
April 2008
March 2008
February 2008
January 2008
December 2007
November 2007
October 2007
September 2007
August 2007
July 2007
June 2007
May 2007
April 2007
March 2007
February 2007
January 2007
December 2006
November 2006
October 2006
September 2006
August 2006
July 2006
June 2006
May 2006
April 2006
March 2006
February 2006
January 2006
December 2005
November 2005
October 2005
September 2005
August 2005
July 2005
June 2005
May 2005
April 2005
March 2005
Stephenson: Quicksilver
z neba spadlo *loading* ziab
: Ja nechcem mat desive sny :-( kto mi ich vysvetli? napriklad tento, isiel som spat uplne vycerpany o tretej poobede a zobudil som sa o osmej a toto sa mi snivalo:
Osoby a obsadenie:
Buli, ktoreho som mal zaviest do noveho hiphopoveho klubu Bullet is the message (taky nie je, ale cool nazov, nie?)
Palo G., ktory nevystupoval priamo, ale jeho meno mi svietilo na displeji telefonu
moja teta, ktora nebyva v Petrzalke, ale v sne byvala, mal som ju zaviest do ineho bytu v Petrzalke
kucerava osoba, ktoru nepoznam
vela policajtov
Miesta:
Podzemna pivnica, byvala muciaren, kde na stenach viseli kosiky pre psov... ked sa vsak zapalila kazda stvrta fakla, miestnost zacala ziarit modrastym svetlom a v skarach bolo vidiet oci, v tajnych chodbach za stenami prebiehali muzi v ciernych kozenych maskach, zeny v kozenych oblekoch s ostnami, znetvoreni krivajuci trpaslici, male piesocne bytosti s dlhymi zubami
Panelak v Petrzalke s tocitymi schodami, vytahovou kabinou dlhou asi desat metrov a zenou s kociarom
Ulice Bratislavy za husteho dazda, nezname a nikam neveduce
Orientalny bazar niekde vnutri
Obrazy:
Pivnica hiphopoveho klubu. Idem mocit, vraj je to zachod. Pozeram sa na psie kosiky a dumam, naco sluzia. Niekto vchadza a ja sa bojim. Je to kucerava osoba, vysvetluje mi, ako to funguje, hovori o kazdej stvrtej fakle. Zrazu je v pivnici vela ludi, v otrhanych satach a zapalujeme prve fakle. Dalej vid hore.
Blizi sa ku mne nejaka osoba, na co chytam prvu sablu, ktora zrazu visi zo steny. Precitam v bazare, sabla je zo skla a je tupa. Zakricim na chlapika, ktory je zo Sudanu, pretoze na kabate ma napisane Khartoum, ma turban a bradu. Chcem, aby mi ju nabrusil, pretoze je beduin. Chlapik si dava dole turban a bradu a je z neho kucerava osoba a hovori mi, ze sa musi skryvat. Idu k nam policajti.
Mam odviezt Buliho do klubu, ale on sa stale niekde mota. Idem preto sam, stale prsi a ja sa neviem dostat z Petrzalky, bud koncim na tych istych miestach, alebo v uplne neznamych koncinach, kde sa vsetko zacina odznova. Buli je striedavo so mnou a striedavo nie.
Mam odviezt tetu do toho noveho bytu, ale ona stale niekam odbieha. Je striedavo so mnou a striedavo nie. Vzdy na zaciatku cesty mam mapu, je to kusok cesty, akonahle sa vsak pohnem, mapu nemozem najst. Jednoducha trasa z mapy v skutocnosti vobec neexistuje.
Ideme po ceste, strasne prsi a je tma. Nemam svoje auto, ale tetino. Policajti robia kontroly vsetkych aut, maju zelene reflexne vesty a kto spravil priestupok, znizia mu dochodok. Zaleje ma pot, mam len technicak od svojho auta a nie od tetinho. Neprezru nas.
Idem dalej a na prechode stoji tehotna zena. Pomaly sa tmoli, tak ju obchadzam. Zena skrivi tvar a krici na mna, ze som uz stvrty a ze ma preklina.
Zrazu som v ulickach Stareho mesta, ktore vyzeraju ako okolie Lermontky. Ulice maju divne nazvy, je tam budova SDL ale uz je videt len S a je tam napis, ze sa prestahovali do Trnavy. Prsi, husto prsi.
Oproti ide chlapik v tazkom prsiplasti, je maly a vyzera ako Yellow Bastard zo Sin City, len nie je zlty. Dlho na mna pozera a ja utekam, viem, ze sa dostanem k prezidentskej zahrade, ale namiesto toho sa len zamotavam.>
: Pluvanec do tvare, urazka ludskosti, hodena rukavica! Niektori ludia uz nevedia co od dobroty! Ha!
Kamarat napisal clanok, v ktorom zneuzil, zautocil, daval podpasove rany a vykreslil ma ako obludu, cloveka nehodneho vladnut vydobytkom modernej techniky! A jeho tvrdenia sa pritom vobec nezakladaju na pravde! Toz, niektori ludia si ohybaju pravdu podla vlastnych skreslenych predstav, aby zapadala do ich ohavnych planov na zvysenie vlastnej popularity. Vlastna samolubost a pocit nadradenosti niektorym ludom uplne zatemnili rozum!
Tu je inkriminovana pasaz, v ktorej som bol verejnosti a to velmi sirokej verejnosti predstaveny ako skvrna v genofonde ludstva, ako clovek zneuzivajuci doveru svojich hostitelov a najma si citatelia o mne mohli vytvorit predstavu ako o nudnom cloveku, co ma od pravdy poriadne daleko!
"Kamarát bol nedávno mesiac v Amerike na slu¾obke a keï bol u nás na návšteve, ponúkol, èi si nechceme pozrie» fotky. Dva ostrovy s lesíkom. Dva ostrovy s lesíkom, ale loï sa pohla u¾ kúsok ïalej. Moje dve kamarátky. Moje dve kamarátky, ale jedna sa pozerá iným smerom. Atï. Spolu 1338 záberov, 1,2 GB. Vydr¾ali sme asi do tretej stovky. Preboha, viem, ¾e sa u¾ prestala pou¾íva» funkcia "oreza»" (áno, jasné, obloha je v¾dy dos» zaujímavá na to, aby zaberala aspoò 2/3 fotky), ale prestal sa u¾ úplne pou¾íva» aj kláves Delete?"
(...nasleduje vyznamova odmlka, sposobena odchodom z prace, prichodom domov, zapnutium PC a skontrolovanim dotycnych fotografii...)
Takze, ked som bol nedavno mesiac v Amerike, spravil som 639 fotografii, ktore zaberali 486 MB. Vidite ten obrovsky vyznamovy posun? Je pravda, ze ak by som vymazal vsetky neostre, duplicitne a nevydarene, zostalo by mi tych fotiek asi 50, ale to nijako neznizuje vyznam toho, ako krivo som bol obvineny.
Dotycny clovek si pravdepodobne zmylil fotky. Vyse tisic som ich doniesol este minuly rok z Finska, aj mali vyse 1GB. Navyse to boli fotky od styroch ludi, takze viacero zaberov na nich bolo osem a viackrat. Tam som navyse fotil aj ostrovy aj lodky.
A vobec, takyto pohlad na vec len naznacuje plochost myslenia a mozgovu pohodlnost dotycneho cloveka, ktory nie je schopny rozlisit jemne vyrazove odtienky a detaily na zdanlivo rovnakych fotkach. Aj neostrost zaberov moze byt skrytym umeleckym zaberom a co je najpodstatnejsie:
ponuknutim velkeho mnozstva nevytriedenych fotiek som im len chcel sprostredkovat atmosferu, chcel som aby sa vzili do mojej koze, predstavovali si, ze su na mojom mieste a spolocne hladame ten bod, z ktoreho bude ta snimka najlepsia.
A na zaver. Moj iBook nema klaves Delete. Ma len taky nejaky bekspejs <----
メロニ
: Nemam rad kmenove bunky. Ale spomenul som si na nasu stredoskolsku fiktivnu kapelu Stem, ktora mala dat vzniknut kultu Bozskej lodyhy.
Bozska lodyha sa da odtrhnut v Trnave v parku blizko policie. Bozska lodyha (cest jej pamiatke) zabila muchu a daju sa nou otvarat fotobunkove dvere v Bille >
: Je umenim byt aristokratickym snobom bez povodu a penazi >
:To je skandal. Pred nostalgiou si uz nemozte byt isti na ziadnom mieste. Zbadal som ho stojac v rade pri pokladni.
Malicka okruhla cervena dozicka, zabalena na vkusnej cervenozltej papierovej podlozke. Zajasal som. Spomienky ma okamzite zaplavili ako spodna voda cinsku banu. Suc dietatom, za cias hlbokeho socializmu, bol tento vynalez sucastou nasej lekarnicky a jeho aplikacia sa nedala utajit.
Ano, bol to on, doteraz neprekonany vietnamsky balzam. Proti vsetkemu. Neunikla mu bolest hlavy, dali sa nim pomasirovat bolave svaly, odplasil kazdeho komara a podla mojich predpokladov aj kazdeho cloveka v okruhu pol kilometra.
Stal len 14 korun. No nekupte to. Vcera nastal Ten Cas. Bolela ma hlava a nepomohla ani zazracna ruzova tabletka.
Vytiahol som zazrak menom Golden star a odklopil som viecko. Vazelina, predchnuta do posledneho maziva vytazkami zo zdravych bylin juznej Azie, mentolu a co ja viem coho. Zaboril som prsty do bozskeho produktu a poriadne som si nim napatlal ksicht.
Kratko po aplikacii sa mojou tvarovou castou zacala sirit neopakovatelna sviezost. Zapach zaplnil cely moj byt. Komare odpadavali za letu. Stipalo to jak svina.
Hlava ma prestala boliet o pol hodinu. Mozno to bol ten ibac. A mam zapatlany vankus. Mozno to, co v mojich spomienkach fungovalo, bol skor cinsky balzam. Cierny, s obrazkom ladoveho medveda. Mozno to bola panda.
PS. Objavil som skvely blog. Kazda nezna dusa, ktora tuzi po pohladeni, by mala niekedy zabrusit na kusok melonovosladkeho osviezenia. Fakt dobre.
: Definitivne som prekrocil posledny prah mladosti a stal sa zo mna dospely.
Chuti to ako lentilkova smrt >
:A ani Leharo.
Moj druhy vylet do sveta subkultury dopadol nadmieru zabavne. Prvy zadrhel na ceste na prvy a zda sa posledny rocnik svetoznameho festivalu Leharo v TT spocival v absolutnej absencii ABS a abstin... no proste smerovych tabul.
Napriek styrom rokom stravenym v meste mojej mladosti som najskor zabludil a tak sme pravdepodobne pri otacani v poli prerusili uspesne zapocaty pohlavny akt neznameho parika.
Druhy pokus sa vydaril lepsie a ocitli sme sa na hrbolatej ceste 8. kategorie, veducej do neznama. Nebola zlta a neviedla do Smaragdoveho mesta, no zato na nej postavali organy.
Kedze organy maju byt napomocne obcanovi, zastavili sme sa navzajom.
Este skor ako predlzena ruka zakona mohla vzniest svoje urcite opravnene poziadavky, spytal som sa na cestu.
Nedal sa zaskocit, had, a vypytal si doklady. Chvilu sme polemizovali nad strasnou zahadou, preco ma moje auto ine EC ako je moje trvale bydlisko, ale moje briskne odpovede vycerpali moznosti organa a na rozlucku nam ukazal cestu.
Mohli sme si vybrat z dvoch moznosti. Vybrali sme si tu horsiu, co uz, sevroletik uz prekonal aj narocnejsie tereny.
Prichod na festival prekonal ocakavania. Pri brane stali sbskari. Nastastie Buli aka Lyrik aka Lemur (Oscar Wilde raz povedal, ze cim vyznamnejsi clovek, tym menej mien mu treba) prisiel vcas a vybavil nam volny priechod. Fetiak si svoj access nezorganizoval tak dokonale a tak si este pol hodinku postal pred branou.
Vnutri to zivalo prazdnotou, lebo este nepustali. Boli tam len sbskari a bizarni neohipici. O chvilu sa prirutil organizator a so slovami VIP nam pridelil pasky na ruku.
Asi sa pomylil a neocenil nas prinos pre spolocnost, kedze pasky sa napokon ukazali ako neVIP a cely vecer nas nechceli pustit mocit do budovy.
Potom sa to zacalo. Lyrik opat rapoval skvele akurat na neho pripadla neprijemna povinnost cele to tam drzat nad vodou. Pod podiom poskakovalo maximalne sto ludi, co nam prislo zabavne na tak velky festival.
To sme vsak este nevideli ostatne stejdze.
Na drum 'n' bassovom ci houseovom ci co to bolo, tancovala jedna dievcina. Na technovom nikto.
Na nujazzovom sedel Fetiak s tym svojim kamaratom DJom, tukali do powerbooka a ich jedini posluchaci sme boli ja a Flo, ked sme nahodou zaskocili na kus reci.
Hedlajnerov festivalu zatkla policia za travu este skor ako stihli vystupit a ked prisli na nujazzovy stejdz dalsi DJi, zistili, ze nemaju gramce.
Ale aj tak to bol skvely festival>
: A teraz pozor. Nasleduje hlbokomyselna uvaha.
Nemam cas na citanie. A za vsetko moze auto. Kedysi davno, pradavno, ked ma ceny ropy a nasledne benzinu zaujimali asi tak ako problemy s komarmi niekde v Kongu, som zmakol knizku tak za tyzden. S hrozou som zistil, ze teraz mam jednu rozcitanu uz vyse pol roka a este stale som len na strane 140. Neutesuje ma ani to, ze ta bichla ma tisic stran, takze takymto tempom ju zvladnem za par rockov.
Kde su tie casy, ked som si ostrymi laktami kazdy den vybojovaval svoje miesto na slnku (rozumej v MHD) a ufnukane babky a dedkov s ich kydmi o skazenej mladezi s prehladom ignoroval! Kde su tie casy, ked som nekompromisne kazdy den obsadil miesto na sedenie a preluskal cestou do rodneho (asi nie) mikroregionu aspon 50 stran! Kde su tie casy, ked som v pripade neuspechu napodobnoval tanecnice z pochybnych barov a omotany okolo tyce bradou obracal stranky!
Pribral som, minam kopu prachov na benzin, nemozem chodit chlastat, nemozem sa kochat peknymi babenkami v buse a som lenivy ist peso aj do obchodu na nakup. Ale tie knizky ma stvu najviac. Vacsinu casu teraz uvazujem nad tym, o com ta kniha vlastne je a ako to precitane suvisi s predchadzajucim dejom.
No nic, doworkujem, sadnem do auta a idem domov.
Prsi. Hm, nezmoknem ako keby som isiel na zastavku, budem doma o pol hodinu skor a nebudem sa musiet delit o svoj lebensraum s nejakymi smradlavymi bezdakmi. Mozno stihnem pred spanim ukrojit este par stranok z Cryptonomiconu. Alebo si sadnem za net?
Za vsetko moze pocitac >